Po, na spoločnú dovolenku JVS, nenáročnom lete, sme sa stretli až na Silvestra. Branisko máme radi, strávili sme tu už zopár Silvestrov, ale prvýkrát sme sa stretli nie zo spišskej, ale zo šarišskej strany - v hoteli Canyon v Lipovciach. Predchádzala tomu naša vychádzka v polovici novembra, ktorej sa mnohí jvs-áci nezodpovedne nezúčastnili :) a prišli tak o jedinečné zážitky pri prechode Lačnovského kaňonu s kulisou krásnej farebnej jesene. Rozhodujúcim bolo, že pri káve v reštaurácii hotela Canyon sme sa dozvedeli, že hotel má za prijateľnú cenu, voľné kapacity pre silvestrovskú noc.

     Tak. Na poslednú chvíľu odriekli účasť, kvôli chorobe, Homulkáči a tak sme prišli v jednej osobe o sprievodcu a odborníka na túto oblasť - Slava, ktorý to tu má prelezené zhora dole a zľava doprava (a naopak), tak sme sa museli spoľahnúť na vlastnú intuíciu a mapu v mobile.

     Prví sem dorazili už v piatok Gabika s Pepém. Deň strávili prechodom Lačnovského kaňonu a návštevou blízkej zrúcaniny Lipovského hradu.
     V sobotu sem dorazila najprv MP2-ka s Kiarou. Zo slnkomzaliateho Popradu s teplotou 8 st. a posl. zvyškami snehu sme sa po výjazde z diaľničného tunela ponorili do hustej hmly a hrubou vrstvou snehu pokrytá krajina naznačovala, že hmla je na šarišskej strane trvalým úkazom, keď sa ten sneh ešte neroztopil.
     Na hoteli sme sa ubytovali, Gabiku s Pepém sme nenašli (boli na túre v Kopytovskej doline), tak sme sa šli s Kiarou spoločne vyvenčiť do začiatku kaňona. Po našom návrate sme pri káve posedeli s Diankou, Peťom, Kikou a Genshim, ktorí práve prišli. No a netrvalo dlho a, este za vidna, dorazila posledná posádka - Roman, ktorý obetavo doviezol Renku s Gabikou a Annou. Tak sme sa všetci potešili - nevideli sme sa od koncoaugustovej akcie v Betliari. Kto nebol ubytovaný, ten sa ubytoval, potom sme boli zaplatiť vstupné za pobyt a keď vonku začala sadať tma, zišli sme sa všetci v salóniku, ktorý sme mali rezervovaný.

     Salónik vyzeral trošku ako taká menšia zasadačka z komunistických čias, ale nevadilo to až tak, lebo dievčence nanosili stravu, zákusky a ponatierali chlebíčky a rohlíčky, aj chlapci to svoje - rôzne fľašky s rôznym obsahom a bolo nám dobre, skoro ako na konári. A debatili sme. S prípitkami sme boli (asi) čoraz hlučnejší a tak sme konkurovali našemu okoliu vo vedľajších izbách a dole v reštaurácii, odkiaľ dunela muzika. A pred hotelom pribudli autá prevažne prešovských značiek. Čo ..., všetky boli prešovské, iba jedno bolo z Francúzska.

     A tak s hlukom aj nálada gradovala, u nás v salóniku sa začalo dokonca tancovať. Padla aj obligátna silvestrovská otázka - kam pôjdeme na dovolenku, ale, podobne ako pri každoročnej septembrovej otázke Gabiky - kam pôjdeme na Silvestra, neporiešili sme nič, ale aspoň sme sa zchuti pobavili :):):).
     Každú hodinu sme otvorili a rozliali jedno šampanské (mali sme ich 8 ks) a oslavovali sme Silvestre tak (vymyslel to Roman a zdá sa mi to hodné nasledovania na každom Silvestri), ako sa k nám od východu približovali - najprv tuším, sme začali oslavou Silvestra v Jakarte a Bangkoku, pokračovali sme Dhákou, Dušanbe, potom Almatou, Abú Zabí, Bahrajnom (Moskvu sme vynechali), nasledovala Bukurešť a Kijev až konečne - o polnoci sme si pripili na náš Silvester s prianiami zdravia, šťastia a konečne normálneho roku 2023.

     Kedy sme išli spať si už nepamätám, ale išli sme. Spať.

     Ráno (no, ráno ... - o 10-tej) sme sa šli naraňajkovať do kongresovej sály. Pozvoľna sme sa balili a odnášali sme si veci do aut. A keďže nám bolo spolu dobre, urobili sme si ešte spoločný, malý výletík ku snehuliakovi, ktorého objavili Gabika s Peťom.

     A potom, tak, ako na Malkovskej hôrke ..., už iba rozlúčka, cesta domov a spomienky na pekne strávený čas s kamarátmi ...

Napísal: Peter
Nafotili: Peter & Gabika