Jáááj, z roka na rok je to s plánovaním dovolenky horšie. Tohto roku sme sa iba v sobotu (t.j. iba 5 dní pred odchodom) dohodli s DKP, kam vôbec pôjdeme (gulôčka). A že vôbec niekam pôjdeme ...
A tak, vo štvrtok ..., po stresujúcej práci a stresujúcom pobalení, sme predsa len o 10:20 vyrazili na cestu. Keďže DKP nestíhali ani toľko ako my - zvolili sme kľudné tempo po diaľnici s cca 2-hod. zdravotnými prestávkami. Obed nám vyšiel na odpočívadle pri Beluši a v Bratislave, na Zlatých pieskoch, sme boli o 15:15 hod.
      Prechod hranicou (kvôli covidu) bol bezproblémový, počasie bolo príjemné, teplota cca 27 st. Diaľnicou sme prešli Viedňou, smer Graz. Di a spol. šli cez Maďarsko, boli ešte stále dosť

vzadu, takže my sme v pohode došli do Grazu a tam sme odbočili na Maribor. Z diaľnice sme zišli tesne predslovinskou hranicou, s našimi kamarátmi sme sa totiž dohodli, že v rámci lepšieho spoznania krajiny budeme cestovať po Slovinsku mimo diaľnic.
      I rakúsko-slovinskú hranicu sme prekonali bez problémov a cca o 19:30 sme došli do Mariboru a zastavili sme sa až v kempingu Kekec pod kopcom Pohorje s vlekmi. 1/2-hoďky po nás dorazili i DKP, tak sme sa zvítali, porozprávali zážitky a šli sme sa ubytovať. Kemp bol čistý, krásny, miesta tu bolo dosť, ... dievčence si postavili stan, potom večera, debaty ... a pri Jaegri sme si ani nevšimli, že naše okolie stíchlo, všetci už spali, iba my sme hulákali do noci, ako takí ... slováci :)

      Prvá noc bola super - pre mňa - spal som, ako zabitý, Majka nespala. Vstali sme o 7:30 h., slniečko už vykúkalo spoza alpských velikánov. Ráno bolo príjemne teplé a príjemne bolo aj v príjemnom kempingu. Užili sme si raňajky i teplú sprchu, zbalili sme sa a o 10:15 h. sme vyrazili do mesta.
      Zaparkovali sme v podzemnom parkovisku v blízkosti Starého mosta a vyrazili sme do ulíc. Cez Stari most do starého centra mesta, kde je sústredená väčšina historických pamiatok - na Glavni trg s fontánou, ku Gradu Maribor, pomotali sme sa uličkami plných turistov späť ku rieke Dráve, pozreli sme si nastarší (400-roč.) vinič na svete - Straru Trtu, prešli sme okolo Synagógy s Jewish stolpom a Vodnim stolpom (židovská a vodná veža) a keďže sa blížilo poludnie, cez Titov most sme sa vrátili na "našu" stranu mesta a naobedovali sme sa v Mekáči, vo veľkom Shopping centre Europark.
      Za prvých kvapiek dažďa sme utekali z Eurocentra k nášmu parkovisku a už v poriadnom lejaku sme opustili toto veľmi príjemné a zaujímavé mesto. Vyhýbajúc sa diaľnici sme upršanými cestami prechádzali peknou, udržiavanou krajinou a

zastávku sme si urobili v mestečku Velenje - sídle fabriky Gorenje. Kávička dobre padla a my sme pokračovali ďalej prekrásnym údolím rieky Savinja v podhorí Álp. Pozorujúc krajinu sme došli cez rázovitú Solčavu až k ústiu Logarskej doliny, kde sa nám otvorili prvé výhľady na alpské vrcholy. Po krátkom oddychu a fotení sme sa vrátili na hlavnú cestu - tá sa v stúpaní na Pavličevo sedlo (1 338m.), na rakúskej hranici, riadne zostrmila. A to najťažšie nás ešte iba čakalo - zostup strmou, úzkou cestou s početnými zátačkami, cca 450 výšk. metrov na rakúsku stranu. Premávka tu bola takmer nulová, stretli sme iba jedno auto a dvoch motorkárov, ktorí si, tak ako my, prišli užiť túto divočinu s krásnymi výhľadmi. V doline sme sa napojili na už kvalitnú, širokú cestu a serpentínami sme sa vyštverali cez sedlo Seebergsattel (1 223m.) naspäť do Slovinska. Nasledoval zostup serpentínami do údolia a po cca 6km sme to zapichli v malom, ale útulnom kempingu -Camping Glamping pri Zgornjom Jezersku.
      S výhľadom na kopce, ožiarené zapadajúcim slnkom sme sa rozbalili, navečerali a keďže s nadmorskou výškou bolo primerane chladnejšie, šli sme skoršie spať.

      Noc bola fakt chladná (cca 900m n.m.), ale z kempu sme mali výhľad na peknú kulisu slnkomzaliatých horských velikánov. Tak, ako vždy sme sa ráno najedli, zbalili, rozlúčili s domácimi a vyrazili za ďalšími zážitkami. Horským údolím riečky Kokra sme došli do Kranju a pokračovali hustnúcou premávkou, rušným údolím rieky Sava, popri diaľnici, až sme pred Bledom definitívne uviazli v dopravnej zápche. Nečudo. Bled s jazerom a okolím je najnavštevovanejšou lokalitou Slovinska, takže sme si to museli v tých autách vysedieť. Alternatívne sme sa na jednej odbočke rozhodli, že najprv sa pôjdeme pozrieť do sutjesky Vintgar. Bled aj zápchu sme obišli. Zaparkovali sme za obcou Podhom a na počudovanie sme si našli parkovacie miesto, lebo aj tu bola veľká premávka. Parkovné 6.-E, návšteva sutjesky - dospelí 10.-E, otrok (tak tu volajú deti!, čo to je za krajinu ...) 2.-E.
      Ale kaňon stál za to. Pripomína Prielom Hornádu, ale tečie tu silnejší prúd rieky Radovna, s početnými vodopádmi, kolmé steny kaňona sú súvislejšie a namiesto stúpačiek tu majú mostíky a drevené chodníky pavlačového typu. Bol to zážitok,

aj fotiek máme dosť. Na konci kaňonu nás privítali stánky s občerstvením, malá priehrada s elektrárňou a nad hlavami stále funkčný, oblúkový železničný viadukt. Na úplný záver nás čakala asi 1hod. návratová túra južným traverzom kopca Hom, s výhľadmi na Bledský zámok.
      Mesto Bled nás nejako nenadchlo. Prešli sme sa severným nábrežím s naozaj krásnymi výhľadmi na jazero s kostolíkom na ostrove a bledským zámkom na vysokom brale nad jazerom. Naobedovali sme sa a autami sme sa presunuli na južný okraj jazera. Jediný kemping v širšom okolí tu bol beznádejne preplnený, tak sme si aspoň odfotili jazero z tej krajšej strany a vyrazili sme k (medzi domácimi populárnejšiemu) jazeru Bohinj. Obišli sme celé jazero s tým, že sa ubytujeme v kempe na jeho západnom konci v Ukanci. Kemping bol obrovský, ale tiež komplet plný. Iné kempy tu neboli a nám neostávalo nič iné, ako vrátiť sa tou istou cestou. Ale, šťastie sa nakoniec priklonilo na našu stranu - v Bohinjskej Bistrici sa nám podarilo nájsť, v tiež preplnenom kempe Danica, miestečko pre naše 2 stany a 2 autá.

      Vstali sme dnes dosť zavčasu a po tretíkrát sme prešli cestou okolo jazera do Ukancu a pokračovali sme úzkou cestičkou ďalej, až na parkovisko pri Koči pri Savici. Bolo iba 9:15 h., ľudí aj aut tu bolo minimálne. Výstup lesom, po betónových schodíkoch k nádhernému vodopádu Savica bol pohodlný - užili sme si to. Až keď sme začali schádzať dole, začalo ľudí na chodníku pribúdať.
      O 10:50 h. sme vyštartovali späť okolo jazera (štvrtýkrát) do Ribčev Lazu a chceli sme sa dostať

do Kranjskej Gory na severe. Navigácia - mapy.cz ma už viackrát znavigovala cez riadne "držkoviny" a aj tentokrát "nesklamala". Ale - neľutovali sme. Navigácia nás previedla krížom cez Triglavski narodni park, po úzkej, spočiatku asfaltovej, neskôr šotolinovej cestičke, krútiacej sa strmo nahor. Povymetali sme všetky osady, lazy a chaty naookolo a modlili sme sa, aby v strmej zátačke sme niečo nestretli. Stalo sa. A nie hocičo ... hasiči!!! na niečom, veľmi podobnom veľkej Tatrovke. Našťastie ...

      T