Dnes bol štátny sviatok, tak sme sa doma poslednýkrát (na najbližších 17 dní) dobre vyspali, pobalili (menej dobre), kvalitne sa naobedovali a úplne na poslednú chvíľu som prišiel nato, že som si zabudol pribaliť lieky, bez ktorých neviem prežiť ani 1deň ...
      Tesne pred odchodom, o 16:00, prišli na pokec naši košicko-betliarski kamaráti - DKP a keď debata začala naberať obrátky, prudko sme ju zrušili, aby sme si nevyčerpali všetky témy na najbližšie dni a týždne. DKP odštartovalo na cestu k Želwe na Sinokvetnú do Bratislavy a my na ČS Slovnaft

dotankovať nádrž. V Žiline sme si urobili prestávku na večeru a Bratislava nás privítala pekným západom slnka. Cestovalo sa dobre, vonku vládlo príjemných 23 st. C.
      Ešte hodinka cesty a o 22:05, cez Viedeň, za tmy sme dorazili na našu už odskúšanú nocľažnú lokalitu - Restplatz Triestingtal. Tohto roku tu bolo akosi menej aut, ale nevadí, vyvenčili sme našu Kiaru - mimochodom, znášala cestu statočne a bezproblémovo - a o 23:00 sme zaľahli.
      Ešte predtým sme si zavolali so Sinokvetnou, či je všetko OK. Bolo.

      Vstali sme už o 7:00, viacmenej kvôli hluku okolo nás. Prichádzali prvé autá od Viedne. Naše auto sme preparkovali na koniec parkoviska ku lavičkám a v kľude sme sa naraňajkovali. Neponáhľali sme sa a preto sme vyrazili na ďalšiu cestu až o 9:00. Teplotne to mal byť taký deň, ako včera, ale nebolo tomu tak - slnko začalo poriadne pripekať. Na diaľnici do Villachu sa intenzivne pracovalo, rýchlostné obmedzenia nás poriadne spomaľovali.
      O 11:15 sme dorazili ku našim priateľom Vierke, Ljubovi a Mirke vo Voitsbergu. Pôvodne 2-hod. návšteva sa natiahla na 5 hodín. Boli veľmi zlatí, Ljubo opekal, pohostili nás, bolo veselo a príjemne. Keď sme o 16:00 vyrážali na cestu, teplomer ukazoval 34st. Začal som sa zaoberať otázkou, koľko stupňnov ukazuje teraz teplomer v Kalábrii ...

     V podvečer sme sa zastavili na posl. rakúskej čerpačke a dotankovali pohonné hmoty a čoskoro sme boli v Taliansku. Bolo veľmi teplo a silný opar, vyzeralo to na poriadnu búrku. na diaľnici sa na počudovanie pohybovalo málo aut a čoskoro sme okolo Udine dorazili o 19:55 do Grada - časti Belvedere.
      DKP tu ešte neboli, zdržali sa zrejme v bratislavskom Bauhause. My sme sa zatiaľ išli pozrieť na miesto bivaku JVS z roku 2002 a zistili sme cenu kempu. DKP došli ku kempu asi 1hod. po nás, akurát, keď sa rozpútalo nebeské peklo. My sme práve sledovali z auta prebiehajúci ohňostroj v Grade. Začal fúkať silný vietor, lejak s blýskavicou a chvíľu aj krúpy - s našimi v druhom aute sme sa ani nestihli dohodnúť, čo ďalej. Tak sme iba autá potiahli pod veľké pínie (z obavy pred krúpami) a prespali sme túto noc pred kempingom v autách.

      Opäť sme vstali už o 7:00, ale tentoraz nie kvôli hluku, ale kvôli teplu. Po včerajšej večernej búrkanici vyliezlo slniečko a avizovalo krásny deň. Naraňajkovali sme sa na múriku, ktorý nas delil od vody a potom sme vyrazili okúpať sa na pláž do Grada. Cestou po dlhom násype cez lagúnu, sme si postáli pred zdvíhacím mostom - preplávala popred nás kolóna lodí, lodiek a lodičíek v rámci miestnych slávností (včerajší ohňostroj) - čosi ako náš 1. májový sprievod alegorických vozov.
      Mestečko bolo zaplnené autami, ale po chvíli sme si našli parkovacie miesta, len bol problém so zaplatením v automate. Skúšali sme karty i mince a malo to iba ten efekt, že Peťo prišiel o 3 Eurá a lístok žiadny. Keď sme prišli na to, že na pláž psy nemôžu, tak sme rezignovali. Vo vedľajšej ulici sme si kúpili kúpili lístky na inom automate a šli sme sa iba prejsť do mesta. Pomotali sme sa uličkami, pofotili pod oleandrami, navštívili

miestny trh, kostol a odfotili sme sa pod trojramenným krížom, kde sa JVS odfotilo pred 17. rokmi (Salzkammergut 2002).
      Pred obedom sme sa vrátili ku "nášmu" kempu v Belvederi, zaplatili sme tú zúfalú sumu (ale včera sme ušetrili) a ubytovali sme sa na 1 noc. A urobili sme si totál veget až do večera. Oddýchnuť si po tých dňoch finišovania v práci, plánovania, príprav, balenia a 2 dňoch cestovania v horúčavách sme to potrebovali (takmer) všetci. Dievčence sa šli okúpať do bazéna, ja s Kiarou sme ako jediní okúsili kúpanie v lagúne Jadranu - pre psíkov tu majú vyhradenú extra pláž so sprchami !
      Po navečeraní sme sme sa boli kuknúť v supermarkete, oslávili sme Peťove narodky (45), cikády vyhrávali a keď sa začalo stmievať, zrušil nás dáždik, ochladilo sa a zbehli sa komáre, tak sme šli spať.

      Luxus kempingu sme si naplno užili, skoro až do 12-tej - dobre sme sa vyspali, pohodové raňajky, káva, wecko, sprchy, Majka si vyprala a Kiara využila svoj Dog Beach Belvedere. Dievčence si užili opäť bazén, dospeláci si kvôli odlivu kúpanie v mori neužili. Šli sme zaplatiť kemping, tu stojí za zmienku, že som prvýkrát v živote dostal seniorskú zľavu - 1,20E!!! Ty brďo, tak, to už áno - asi 0,8 litra nafty :).
      Vyrazili sme o 11:30h. a hneď na diaľničnom navádzači sme na 1/2-hodinu ostali stáť v zápche. Neskôr sa premávka rozbehla, cesta bola OK, ale bolo veľmi teplo (cca 34st.). Pred Ferarrou sme si urobili obedňajšiu prestávku a pokračovali sme tunelmi cez kopec do Firenze. Zaplatili sme mýto (28.-E) a po neplatenej diaľnici sme pokračovali smerom na Sienu.

     O 17:10h. sme po chvíli hľadania zaparkovali v meste kamenných veží - San Gimignane. Vybrali sme sa do centra - kamennými dlaždenými uličkami - veže sa približovali a zväčšovali. Na námestí sme si sadli na kávičku (Kiare sa ušla miska s vodou od pozorného čašníka). Vyšli sme na blízky kopček s citadelou a potom aj na najvyššiu kamennú vežu, netušiac, že krátko po nás vežu zatvorili (bolo 19 hod.). Výhľad z veže na mesto i do okolia bol excelentný. Kedysi bolo veží v meste okolo 70, dneška sa dožilo 14. Užili sme si to, hore silno fúkalo, tak sme zišli do mesta a k autám.
      Prvý pokus o prespanie v kempe nevyšiel (zrušený), ale druhý už áno, ubytovali sme sa v kempe Il Boschetto Di Piemma blízko mesta.

      Teplo a komáre zapríčinili, že sme ráno vstali nezvykle skoro. Po povinných raňajších úkonoch sme o 10:35 hod. vyrazili na ďalšiu cestu - smer Monteriggioni. Lokálnymi, miestami hodne rozbitými, cestičkami sme prechádzali krásnou toskánskou krajinou. Na necelú hodinku sme sa v Poggibonsi zastavili na nákupy v Lidli.
      Tesne pred obedom sme dorazili k nádhernému, stredovekému mestečku Monteriggioni s komplet zachovanými hradbami a baštami. Kamenné uličky, dlažby, domy, kostol a malinké námestíčko ..., no, pastva pre oči a fotoaparáty a romantickú prechádzku. My však musíme pokračovať ďalej, lebo itinerár nepustí ... :)
      Je to neodpustiteľné, ale z časových dôvodov sme pre tentokrát úžasnú Sienu obišli a pokračovali ďalej na juh.
      Zaparkovať zadarmo je už dnes vzácne, ale nám sa to podarilo v kúpeľnom mestečku Bagno Vignoni, preslávenom

malým námestíčkom, ktoré tvorí jeden veľký bazén pod otvoreným nebom, v ktorom buble teplá, liečivá, sírna voda. A keďže sme ani my nechceli ostať nasucho - presunuli sme sa ešte pár km na juh, do ďalších kúpeľov v Bagni San Filippo. Strmým chodníčkom sme z parkoviska zišli dole k riečke Fosso Bianco so sírnymi bazénikmi. Nezaváhali sme ani sekundu a namočili sme sa do teplej, ale počas horúceho dňa, osviežujúcej a zdravej, sírnej vody. Čím prospieva síra ľudskému telu síce neviem ..., ale užili sme si to.
      I keď sú teraz dni najdlhšie v roku, opäť sa deň chýli ku svojmu koncu. Nestíhame a naplánované Radicofani s hradom, archeologické nálezisko v Sovane a bazéniky v Saturnii vynechávame a snáď nabudúce ...
      Takže dnes sme stihli už iba klasicky zabivakovať mimo kempu - v sade s mladými stromčekmi. Navečerali sme sa a s tmou sme zaľahli.

      V noci bolo chladno, takže sme sa výborne vyspali. Vstali sme pred 7-mou hod., keď okolo nás prebehlo, na Taliansko v skorú rannú hodinu, auto s gazdom.
      Po obvyklých ranných úkonoch sme vyštartovali. Vrátili sme sa na "hlavnú" cestu, ktorú tvorili výmole, hrbole, rozbitý asfalt a ostré zátačky. Tak, vnútrozemie v kopcoch ...
      O 9,00 hod. sme dorazili do mesta Pitigliano, ktoré sa kvôli početnej židovskej komunite nazýva "Malý Jeruzalem". Mesto ešte spalo a tak sme všetky tie krásne výhľady a scenérie, krútiace sa uličky, schodíky a vyhliadky nad strmými zrázmi, mali iba pre seba.
      Po prehliadke mesta sme sa vrátili k autám a pokračovali sme cez kopce, po zlých cestách až do Bomarza. Tu sme sa zastavili v blízkom Parku príšer - Sacro Bosco. Parkovanie zdarma (však paráda), kúpili sme si lístky (to až taká paráda

nebola), Kiaru sme dali do koterca (psíky do parku príšer nemôžu, lebo by niekoho mohli vystrašiť) a vyrazili sme. Keď sme prešli pár 100 metrov, spustila sa poriadna lejavica, podporená bleskami. Partia sa skryla pod sochu č.4, čo som ja (fotil som a zaostal), netušil, tak som sa vrátil do vstupnej budovy. Búrka trvala asi 1 hodinu - až potom sme si mohli pozrieť ten bláznivý park s pitoresknými kamennými netvormi.
      Opúšťame čarovné Toskánsko a pokračujeme Laziom. Rím tentoraz opäť obchádzame (čo je opäť neodpustiteľné) a o 18:00 hod. prichádzame do Latiny. Prechádzame centrom, má zvláštnu architektúru, vzniklo iba v roku 1932 (a my hľadáme Lidl). Kemping sme si našli na Lide di Latina - lacný, 15.-E za všetko (vrátane Kiary), cca 50m do mora, krásna vychádzka pri západe slnka, debatné posedenie a hluk do noci (však Italia ).