Rosnicky veštili teplý den a, potvory, nemýlili sa. Hned od rána pršali lúce zo slnka. V priehrade bolo hrozne málo vody, také plytciny som ešte nevidela a to sme Hornád už párkrát splavili.
Na obvyklom mieste sme nafúkali, je to tam zarastenejšie ako obvykle. Na vodu sme sa spustili o deviatej. Vo Velkej Lodine sa pridala madarská tlupa plastových, ci laminátových lodí, chodia tu každorocne, lebo tam, u nich, vraj rieky netecú. Pretrénovali sme si okrem madarciny aj slovencinu, nedali sa zahanbit ani dvaja chalani na identickej lodi, ako bola naša a ešte jedni na takej hrubšej igelitovej.

     David bol prvýkrát na lodi, skúsil si aj hácika, aj kormidelníka, aj chytaca slnecných lúcov. Vodácky krst sa nevydaril-neprekotili sme sa. Pár perejok nám skocilo do lode, aspon nás osviežilo a hubka sa neviezla len tak, bez práce. Obed sme si dali v Kysaku pri futbalovom ihrisku, splavu v Trebejove sa Madari vyhli, my nie, tak sme od nich utržili pár palcov hore a obdivné pohlady.
V Kostolanoch sa prenáša vpravo, nad vodou sú znacky, ktoré nás vyslali na breh, i Ked výstup nie je bohvieaký. Doplávali sme teda až na lodenicu a ukoncili úspešný den v Jedenástke na Anicke s medovým a aj nejakým tmavým pivom .