Tak, spočiatku to nevyzeralo na bohvieakú účasť. Roman chorý, Zuzka chorá, Ľubo v práci, Gabika s Dávidom nič, Di neistá, ... Už to tak miestami vyzeralo, že sa na hrade stretne iba naša MP2-ka. Ale nakoniec to bolo úplne ináč ...
     Najväčším prekvapením dňa bol ROMAN!!!, ktorý nielenže prišiel, ale on prišiel PRVÝ na miesto našej stretávky pod hradom. Hneď som to musel napísať zlatými písmenami na náš web (možno to nie je zlaté, ale oranžové), ale Roman, keby existovala Guinnessova kniha rekordov JVS, tak si tam a máš rekord za tento rok! Bolo že to radosti ... Roman prekonal seba i chorobu a na všeobecnú radosť všetkých, došiel. Vďaka Roman!
Netrvalo dlho a z Cypru dorazila Dianka a v rámci vyťaženia auta doviezla Milana (bez dievčat) a metropolitnú Ľubu Želwowu. No a na záver dorazil na novom autíčku Homulkač Slavo so svojimi Homulčatami Danielkou a Ľubkom. Mamka Homulkáčová Zuzka v boji s chorobou neuspela, opustila rodinu a ostala doma.
     Tak. Úvod máme (sa to sakra ťažko píše po 5-tich týždňoch, všetko som zabudol, budem si asi vymýšľať ... :o)). Bol krásny deň, autá sme nechali na parkovisku a po žltej značke sme sa traverzom vybrali na kopec. Slavo tu už bol viackrát a stále chcel ísť skratkou, ale keďže ostatní sme si to chceli užiť a pokecať, tak sme pekne išli naokolo.
     Jeseň sfarbila stromy hradného kopca nažlto, trošku sme fotili a keďže sme dlho nekecali, kecali sme toľko, že sme sa ani nenazdali (ešte ani deti nezačali škemrať, že: "kdy už tam budem ...") a boli sme pod hradnými múrmi. Obišli sme ich zľava a cez bránu sme sa dostali dovnútra. No krása. Prvýkrát v živote (teda aspoň ja a MP2). A pritom autom som popod hrad prešiel (no, 1000 krát nie, ale ...) veľakrát. Vyšli sme na blízky kopček, aby sme sa porozhliadli. Mali sme pekný výhľad. Slavo s Romanom začali debatu, že kde je Kamenický hrad a či je vôbec Kamenický. Ja som vytiahol nakopírované krátke dejiny Šarišského hradu (vypočul som si k tomu zopár poznámok) a Želwa sa podujala nám ich prečítať. Už si nepamätám, lebo bol problém s disciplínou a pozornosťou poslucháčov (a netýka sa to iba detí), či to dočítala do konca :o(.

     No a potom sme sa pobrali (v smere proti pohybu hodinových ručičiek) na obhliadku hradu. Išli sme od bašty k bašte, okolo cisterny a múrov a čítali sme si sprievodné tabuľky. Tak sme došli k južnému okraju hradieb s výhľadom na Prešov. Zrazu na hrade začalo byť nejako veľa ľudí - zrejme dorazili prešovčania a šarišania po nedeľnom obede. Ale bol krásny deň, užívali sme si krásnych výhľadov a slniečka, na rozdiel od hlavného Homulkáča, ktorý už na nás mával z donjona, že: "rýchlo".
     Jak "rýchlo", prečo "rýchlo", s kým "rýchlo", príp. komu "rýchlo" sa mi vynáralo v mysli, šliapajúc schodmi na donjon, kam som vyšiel ako posledný. Hore prebiehali fotografické orgie, rád som sa tiež zapojil. Slavo sa ponáhľal s deťmi domov podať Zuzke tabletku s čajíkom, tak sme sa navzájom rozlúčili a ešte sme si zakývali z hradieb.
     Homulkáči odišli, no a my sme si šli ešte pozrieť blízky bastión a zvyšné bašty. Nad hlavami nám lietali tryskáče, tiež sa asi tešili z pekného dňa a výhľadu, no a keďže slniečkova trajektória bola už hodnú chvíľu na zostupe a nebezpečne sa blížila ku Branisku, rozhodli sme sa zostúpiť do údolia.
     Rozmýšľal som, či to napísať, ale však napíšem, veď čo: pod hradbami som stretol svojho kamoša, kolegu zo školy a internátneho súputníka, občana Veľkého Šariša, na ktorého som celý deň myslel a s ktorým som sa hodne veľa rokov nevidel, ... a tuhomáš: Jano so švagrom. Ta, sme si potriasli, trošku hodili reč, dohodli stretko zo školy a utekal som za našimi. Čakali ma na začiatku "Slavovej" skratky, takže sme absolvovali aj tú. A na počudovanie - dole sme boli naozaj skôr, ako po ceste.
     Dole na parkovisku bolo veľmi veľa aut (ale naše sme našli). Čo s načatým večerom? Chcelo to posedieť a vyhodnotiť akciu, tak sme zašli do Šarišparku na kávu. Niekto sa aj najedol, ale si to už fakt nepamätám. Vonku už bola celkom slušná tma, aj mesiac vyšiel, keď sme sa rozlúčili a rozišli domov.
     Nad Levočou, na vrchole stúpania sme minuli srnu (laň?), ktorá stála 1m vedľa cesty. Takže šťastný koniec pekného dňa. :o)
     Ahoj na Silvestra.