V pondelok večer sa v chalupe rodičov dalo aj umyť bez omrznutia častí tela, hlavne v miestnosti, kde sa kúrilo. Ráno sme ešte naložili do pece a odišli na pár hodín do Hačavy, kde nás čakal ešte nezdolaný kopec Jelení vrch. Aj minule sme ho už obzerali, ale šli sme opačným smerom do Zádielu. Tentoraz sme si naplánovali okrem neho ešte aj Grečov, trochu nižší ako Jelení vrch. Viditeľnosť bola asi najlepšia z celého krasového pobytu, čo sme ešte vtedy netušili, mohli sme slnečné lúče do seba vstrebávať intenzívnejšie. Grečov bol mimo značky, tak sme naňho asi ani netrafili, ale boli sme blízko. Mátala nás vyhasnutá pec, čiže aj zima v chate, tak sme sa poponáhľali na Jelení vrch. Dokonca aj niekoľkých turistov sme stretli! Pod Jelením sme skonštatovali, že už nemáme čas tam vyliezť, lebo bol zase mimo značky, tak sme naše dva vrcholy toho dňa nezažili.
     Do piecky stačilo pridať nejaké triesky a už to b lčalo. Pre istotu sme sa na príchod Homulkovcov pripravili aj teplovzdušným ventilátorom. Tešili sa, že vonku je zjavne chladnejšie. Vybalili, čo doniesli, hostina sa mohla začať. Silvestrovský stôl sa ohýbal pod Zuzkinými dobrotami, aj Slavo mal na nich svoj podiel. Dokonca aj my sme čímsi malým prispeli. Tri kvádriky frčali asi dve hodiny, ani polnocou sme sa nedali vyrušiť.

     Až keď veža spadla, pripili sme si, poželali a pokračovali v debate a hre. Všetci 4 sme hlavy sklonili v jednej miestnosti, veď o pár hodín ideme na Horný vrch. Ráno bolo hmlisté, no, namojdušu, krásne začína nový rok! Po desiatej, či obede sme vyrazili na Kukudičku a k Jablonovskej priepasti. Naštudovanie máp bolo prospešné, aj tak viac zavážilo, že som tam už párkrát bola a trochu a mi to tam niekde v hlave vybavilo. Dosť na tom, že sme ju našli a všetci sme boli happy. Aspoňže mobily majú foťáky, inak by sme nemali dôkaz. Za šera sme sa vrátili na chatu, najedli sa, Homulkovci nás opustili a my sme pokračovali v preskúmavaní Horného vrchu aj na druhý deň. Vyliezli sme nad chatu na planinu, čo nám trvalo viac času ako sme chceli. Hmla bola dosť hustá po celý čas, sem-tam sa rozostúpila aspoň na chvíľu. Namierené sme mali do Jablonovského sedla na obed, ale bola z toho skoro večera hlavne kvôli čakaniu na jedlo vyše 50min. Čakala nás ešte cesta k tunelu, cez Hrušov do Jablonova, navštíviť tety v dedine a nakŕmiť studenú piecku na chate.
     Ráno 3.1. sme upratali, pobalili a vyrazili do Hriňovej za vytúženým lepším počasím a teplom v penzióne.