Z Košíc sme vyrazili po 9. hod na náš sviatok MDD ráno. Ivetka prišla Fabiou k Diane, odtiaľ ku mne, naložili sme rakety všetkého druhu, lopty a šli sme po Julku. Potom už len cez Krompachy a Mikuláš do Demänovskej doliny hľadať náš hotel. Počasie sa zdalo nepriaznivé, predpovede boli hrozivé. Prišli sme o 1, ubytovať sa dalo až od 2., tak sme počkali v okolitej prírode a vyhliadli si wellness na večer v blízkom hoteli inej kategórie, ako bol náš.
     Po ubytovaní sa po dvojiciach-chrápací a nechrápací apartmán sme si šli dať wellcome drink- čerešňovicu so živou čerešňou, potom obzrieť vnútorné priestory hotela. Zahrali sme si obrie človeče - vyhrala Ivetka, zoznámili sa so zvieratkami - troma

andulkami, hrdrličkou, troma zajačikmi a psom. Nakoniec sme si pobalili veci a šli do hotela Družba do wellness na tri hodiny. Regional card tam neplatí, tak sme si zaplatili plné vstupné, ale stálo to za to, aj keď sme všetky kade ani nenavštívili. Boli sme vo fínskej, bylinkové, infra, eukalyptovej, soľnej saune, plaveckom bazéne , vyhrievaných ležadlách s výhľadmi, teraz len na mlákami posiatu terasu. Po super relaxe sme si dali ešte druhý wellcome drink, víno, vodku, či čo a šli na izbu karty mastiť.
     Domastili sme po polnoci, hlavnou vyhrávajúcou bola Dia a končili sme vtedy, keď som konečne vyhrala aj ja. Ivetka už dávno odfukovala, karty sú pre ňu ukradnuté.

     Ťažko a hlavne dlho sa rodil plán, ktorý sa nakoniec realizoval – Diana a Julka šli na menšiu prechádzku kvôli ženským veciam, Ivetka a ja sme sa vybrali do sedla Poľana a odtiaľ za dobrého počasia na Chopok.
     Cestou sme stretli iba pár turistov - Slovákov, Čechov, Poliakov, ale najväčšiu radosť sme mali z kamzíkov. V ďiaľke som ich spozorovala, začali sme fotiť ako divé, no ale každým metrom bližšie sa približovali a dovolili nám prísť na 4 metre. Bili sa tam o nejaké chutné korienky. Zo siedmich ostali štyri, ktoré sa chceli fotiť. Potom sme sa presunuli k ďalšej, početnejšej čriede, pofotili a šli už jedným šupom na Chopok. Celý kopec je rozbombardovaný, stavajú tam lanovku, Kamenná chata

vyzerá, akoby sa bála skál nad sebou – taký škaredý kopec som ešte nevidela - akoby tam vysypali pár tatroviek kamenia.
     Keď sa začali prevaľovať mračná nad Chopkom, začali sme zostupovať. Každú chvíľu sa nám chodník strácal, ale my sme ho vždy našli. Značka vyšla priamo pri našom hoteli, práve začínalo pršať.
     Naše dve už boli hodinku dnu, najedli sme sa v reštaurácii a potom s Ivetkou sme si objednali hodinku v bublinkovej kadi na dvore. Robili sme tam šou, vypili liter studenej vody v tej 41°C vode, na izbe sme sa na Ivetkou vysnívaných 4-eurových bankovkách kus posmiali, ale nikomu sa hrať nechcelo, len mne, a samej sa mi nechcelo.

     Plán bol jasný - Tatralandia, keď už máme tie kupóny po 6 eur. Aj počasie sa zdalo byť príjemné. Od pol 12 do pol 5 sme hrali volejbal, tobogánovali sa a bublinkovali v teplých vodách.
     Cestou domov začalo pršať, v Mikuláši nás na ceste chceli zbaliť štyria mladíci s motorkou na korbe, ale jedna povedala, že sú asi vo veku našich detí, druhá, že len na nealkoholické pivo môžeme ísť,

tretia, že sú humusáci, lebo vyhodili niečo z auta na cestu a štvrtá, že motorka je najkrajšia. Tak z toho nič nebolo, došli sme cez Prešov domov a teraz už len pozeráme na fotky a spomíname na krásny a dlhý víkend na Liptove.