Ta my sme ráno ešte balili a behali po nejakých nákupoch - bo odchod bol naplánovaný na 10:00 hod. ...
     Pálenčárovci došli o 11:30 a Roman o 12:15, tak sme sa všetci za pekného a teplého počasia zvítali a potešili a o cca 12:50 vyrazili za neznámymi dobrodružstvami. Poniektorí sme nemali diaľničnú známku, tak sme sa kolektívne trmácali "bočnými cestami I. triedy". Zastávku sme mali v Ľubochni - ale nie kvôli 1. zjazdu KSS, ale len tak ... Druhá zastávka bola v Makove, už celkom seriózne lialo, dali sme si kávičku v reštaurácii a Roman, pokračujúc svojimi tradičnými jvs-áckymi excesmi, si zabuchol auto. Našťastie (pre všetkých, nielen pre Romana) sme mali sebou Mc Gyvera - Jara, ktorý mo ho "odbuchol" (v tom daždi).
     O 18:05 hod. sme šťastlivo dorazili do Kopřivnice, kde sme mali naplánovaný 1.bod akcie - návštevu múzea

TATRA. Tradície JVS sa naplnili i v tomto prípade - múzeum bolo zatvorené, prišli sme neskoro.
     Po krátkej porade sme vyrazili do blízkeho mestečka Štramberku. Škoda, že bolo veľmi nepríjemné, veterné a chladné počasie, ktoré nám bránilo vychutnať si viac z atmosféry tohto pitoreskného mestečka v kopcoch. Poprechádzali sme sa aspoň po uličkách, vystúpili sme na hradný kopec ku známej Štramberkskej "Trúbe", popritom sme fotili (pekné výhľady).
     Bolo už veľa hodín, preto sme sa pobrali do najbližšieho campingu v Mořkove. Ceny boli prijateľné, v tábore bolo rušno - mali tu nejaké regionálne oslavy, hrala tu kapela a tancovalo sa. Tak sme sa kolegialne k domacim pripojili jedným pivom. Jedným preto, lebo bolo fakt chladno.

     Mali sme v našom "obyváku" rušnú noc. Peťka sa budila a migrovala z miesta na miesto, Majke bola zima, hudba v campe hrala tak do 3:00h. Až potom bol kľud a od únavy sme spali pekne až do rána.
     Naša prvá cesta viedla späť do Štramberka - navštívili sme známu jaskyňu Šipka, ktorá sa preslávila nálezmi neandertálcov.
     Pokračovali sme smerom na Jeseníky a cestou sme sa zastavili v meste Nový Jičín, kde sme si pozreli pekné renesančné námestie a priľahlé uličky.
     Po nekonečných zátačkach po úzkych cestách sme konečne o 14:30 hod. zaparkovali na parkovisku (70.- Kč) v Karlovej Studánke. Mali sme fofry, aby sme sa rýchlo zbalili a o 1/4 hod. sme už sedeli v autobuse a viezli sme sa strmou cestou na Ovčárnu (cca 1220m). Tu sme už zbadali najvyšší kopec Moravy - Praděd (1 492m), kam smerovali naše ďalšie kroky. Výhľady sa nám otvárali stále viac a viac a čoskoro sme boli pri vysielači na vrchole Pradědu. Posedeli sme si v reštaurácii a trošku oddýchli - vonku nás čakalo prekvapenie v podobe blížiacej sa

čierňavy a búrky. Z možností: vrátiť sa do vyhriatej reštaurácie a útek dole na Ovčárnu sme si vybrali tú druhú, no a nebolo to nič príjemné - pripomínalo nám to posledný zostup z Volovca: prudký lejak a blesky naokolo jeden za druhým. Našťastie sme mali pri zostupe spoločníkov - rodinu poliakov, ktorí mali svoju A6-ku zaparkovanú na Ovčárne a boli ochotní zobrať ma dole k našim autám. Ja som sa potom na našom Vitku vrátil na Ovčárnu a v neutíchajúcom lejaku sme sa všetci zviezli do bezpečia do údolia (spolu 13 ľudí - okrem nás sme zobrali aj 2 poliakov a 3 čechov).
      Na parkovisku sme sa navečerali a pokračovali v jazde kľukatými cestičkami, za stáleho dažďa a stmievania smerom na Žamberk. Bivak sme založili na lúke  pred obcou Králiky v blízkosti poľských hraníc  pri betónovej pevnosti z II. sv. vojny s pekným výhľadom na vysvietený kláštor na protiľahlom kopci. Stretli sme s tu so zhovorčivými martinčanmi, od ktorých sme dostali info o miestnych pomeroch.

     Celú noc nám pršalo. Vstali sme okolo 8:00 hod. Bolo zamračené, sychravo a všade naokolo mokro. Po raňajkách sme zbehli cestou cca 2 km do obce Králiky, konkrétne sme sa zastavili pri betónovom bunkri - pevnosti Horka, z čias II. svet. vojny, ktorý sme chceli navštíviť. No smola! V pondelok - zatvorené. JVS-syndróm funguje neomylne ďalej ...
     Čo sa dá robiť, pokračujeme ďalej smerom na Orlické hory. Vďaka navigácii sa trošku zatúlame do Poľska, prechádzame malebnou krajinou Sudet - za oknami míňame krásne domčeky, chalúpky (i vyslovene perníkové), s upravenými záhradkami. Cesty sú úzke a statočne sa krútia hore-dole a zľava doprava. V Neratove si robíme prestávku a prezeráme si zreštaurované zrúcaniny miestneho kostola so sklenenou strechou.
     Popoludní konečne dorazíme do Deštné v Orlických horách. Robíme si oneskorený obed na parkovisku v Luisinom údolí, odkiaľ máme podniknúť nenáročný výstup na najvyšší vrchol Orlických hôr

- Veľkú Deštnú (+ xxx m(. Bohužiaľ, máme smolu - chlad (iba 8 st.), vytrvalý dážď a nízka oblačnosť s hmlou nás vôbec nemotivujú a nedávajú zmysel výstupu za krásnymi výhľadmi.
     Preto pokračujeme ďalej a o 15:00 hod. prichádzame do známeho renesančného mestečka s názvom Nové Město nad Metují. Má výbornú polohu na skalnom návrší a námestie štvorcového pôdorysu dýcha históriou. Keď sme si celé námestie popreliezali a pozreli sme si aj zámok s terasovitými záhradami a vyrezávaným dreveným mostom a posedeli sme aj pri kávičke a zmrzke, vybrali sme sa ďalej do neďalekého Náchodu. Zaparkovali sme na námestí a z neho sme schodami vystúpili na blízky zámok. Obišli sme ho kol-dokola, pofotili sme medveďa i mesto z nadhľadu a tešili sme sa zo slniečka, ktoré i keď práve zapadalo, ale aspoň svietilo a nepršalo.
     Tábor sme založili na lúke pri lese medzi Náchodom a Českou Skalicou.

     Balíme opäť v daždi - celú noc lialo a je opäť zamračené, takže aj my musíme meniť plány. Vraciame sa do Nového Města nad Metují, kde sa zastavujeme na pumpe a v suchu sa dávame dokopy a raňajkujeme.
    Zaparkujeme opäť na námestí a navštívime interiéry zámku, ktoré sa zariadené dochovali do dnešných dní. Záver prehliadky tvorí výstup na vežu - Máselnicu, z ktorej nás dážď a silný vietor zahnali rýchle dolu. V reštaurácii "U Paďourú" obedujeme, dávame si zemiakové krokety a keď výjdeme na námestie - zboř se světe - svieti slniečko! Dávame si zmrzku a o 16:45 hod. odchádzame cez Českú

Skalicu do Ratiboříc. Zaparkujeme medzi stovkami slimákov pri zámku a vydáme sa v stopách Barunky Boženy Němcovej hore Babičkiným údolím. Počasie bolo našťastie veľmi pekné.
     Bolo už po 19-tej, keď sme vyrazili do Adršpachu. Úzkymi, kľukatými cestičkami sme sa dostali až ku vstupu do Skalného mesta a hľadajúc kemping sme dorazili až do Teplíc n. Metují. Kemping bol dosť plný, bolo dosť chladno a stany mokré - prenajali sme si 2 chatky a mohlo pršať koľko chcelo.
     A keď aj začalo, tak sme šli spať ...

     Ráno nepršalo, tak sme sa rýchlo zbalili a vrátili na parkovisko pri vstupe do Skalného mesta. Vstupy na prehliadkové okruhy boli každú hodinu, čas do nášho vstupu sme využili pri kioskoch s jedlom a suvenírmi. A potom sme sa už vnorili do toho tajuplného sveta skalných veží. Bohužiaľ opäť začalo pršať ...