V piatok na Silvestra sme nasadli s Ľubom do auta a došli kúriť na studenú chatu, aby o polnoci bolo aspoň trochu teplo. Drevo sme doniesli aj z dolnej základne. Spaľovanie dreva bolo nedostačujúce, zapli sme aj olejový radiátor a teplovzdušný ventilátor.
     Za svetla sme ešte zašli trochu sa vyvetrať, teplo domova udržiavala Ivana. Varili sme, pripravili koláčiky a čakali na ostatných silvestrujúcich. Roman, Dianka i rodičia HZDS došli včas, zhodnotili, že dnu je už teplejšie ako vonku, ale pre zahriatie sme si dali nejaké tekuté ovocie. Dlhé týždne odlúčenia sme doháňali rozhovormi o kadečom, pozerali nekonečné množstvo talianskych fotiek á-la Ľubo Roman.      Polnoc sme prešvihli o pár sekúnd, ale nikomu to nevadilo. Pár raketami sme prispeli aj k novoročnému ohňostroju, zavolali MP3-ke a potom sme kuli pykle na leto. Nič konkrétne sme však

nevymysleli. Tak sme aspoň jedli a dodržiavali pitný režim. Veselo nám bolo aj pri troch kvádrikoch, gitare a kartách. Pred brieždením sme šli zohriať aj postieľky.
     Po raňajkách v sobotu na obed sme sa šli vyvetrať bez Dianky na blízku Kukudičovu skalu (558m) a do jej okolia. Krásna námraza na stromoch, tráve, borievkach aspoň trochu pripomínala absenciu snehu v zime. Cestou späť sme vyčistili les od odumretého dreva, napílili ho a dali sušiť pre budúce použitie. Po teplom jedle sme kúrili, kúrili a kúrili a vždy nebolo dosť teplo. Dianka sa vrátila, dobrú náladu nám udržiavali kvádriky, karty i partička, ale aj Romanov palec na nohe. Realizovala sa na ňom Dia.
     V nedeľu sme upratali a pomaly sa zberali na odchod. Škoda, už je tu príjemne teplo...