Naša – spišskonovoveská skupina nasadla ráno do autíčka a okolo 11:30hod. sme boli v Štiavnici. Ubytko sme si objednali telefonicky, takže sme šli na istotu – pani domáca nám ukázala izby, Majka „spichla“ rýchly obed a šli sme všetci s Peťkou spať. Predtým sme sa ešte skontaktovali s druhou – košickobetliarskou skupinou. Tá už bola tiež v Štiavnici a užívala si vychádzky v meste.
     Keď sme sa vybubali, vyrazili sme na Kalváriu. Tam vládol relat. čulý pracovný ruch. Okolo kostolov lešenia, betónovalo sa a omietalo. Kroviny i niektoré stromy zmizli, takže bol dobrý výhľad smerom hore i dolu. Hore sme sa zvítali s košickou skupinou, ktorá nás pravou stranou pri výstupe predbehla. Tak sme pokecali, pozreli sme si horný kostol s expozíciou – mladý muž vedel zaujímavo

rozprávať – rekonštrukcia Kalvárie končí v roku 2013.
     V podvečer sme sa šli ešte prejsť do mesta, aby sme nasali tú neopísateľnú atmosféru uličiek, domov, vežičiek a schodíkov. Veľa sme toho pozrieť nestihli a hajdemo domov – dievčence dnes večer naplánovali divadlo na Antolskom zámku. Zlatý Peťo sa podujal na stráženie Peťky, tak sme s Majkou mohli vyraziť. Di & comp. nám obsadili miesto, sadli sme si (aj tma sadla) a predstavenie mohlo začať. Kus sa volal Slepačí bujón, bolo to o sliepkach a kohútovi – popis libreta odo mna nečakajte – ale bolo to veľmi zábavné. S dobrou náladou sme sa okolo 22.00 rozlúčili s našimi dievčatami – my sme šli do nášho bungalowu a dievčence stanovať ku Evičke (to je akože tajch).

     Ráno svietilo pekné slniečko a my sme sa vyhrabali z našich vyhriatych perín. Dnes sme mali naplánovanú prechádzku po tajchoch. Pred 10-tou sme dorazili k Evičke. Na lúke, kde sme táborili pred 9-timi rokmi bola vysoká tráva s pestrofarebnými kvetmi. Kým sa dievčence zbalili a dosušili stany, prešli sme sa dolu k hrádzi a potom aj k Vindšachtskému jazeru. Neskôr sme sa už spoločne na autách presunuli k Richňavským jazerám – tam sme sa poprechádzali hóóre a dóóle a skončili v záhradnej krčme pri nanukoch. Čas pokročil, my sme sa potrebovali vrátiť domov napapať a bubať, tak sme sa rozlúčili s dievčencami, ktoré si šli nakoniec zaplávať na Klinger.
     My sme sa opäť všetci vyspinkali doružova a okolo pol štvrtej sme vyrazili do Sklených Teplíc. Vstupné do

bazénov bolo vcelku ľudové, slnko svietilo, Peťka sa vybláznila s bratom vo vode i na šmýkačkách a na záver sme sa ešte prešli kúpeľmi.
     Večer sme mali všetci stretávku pri Starom zámku. Bolo tu veľa ľudí, bola tma, lampy svietili a aj mesiac a malo to svoju atmosféru. Predstavenie sa posunulo o 1/2 hodiny, ale potom nás vpustili dnu a my sme počas prehliadky boli vťahovávaní do deja historických postáv v dobovom oblečení – šermiarov, tanečníkov a pod. Nebolo to až také dobré, ako včera, ale čo by sme mali chcieť za 4 euro, však. No a potom rozchod a šli sme spinkať. My do nášho bungalowu a dievčence tentoraz tuším rozložili svoje wigwamy pri Richňavskom jazere.

     Dnes bol deň odchodu domov. Naplánovali sme si výlet – výstup k Vodárenskej nádrži a prechádzku uličkami. Rozlúčili sme sa s našou domácou, zbalili a okolo 9:30 sme zaparkovali auto na hornom konci Trojičného námestia a začali sme šliapať do kopca. Naše kamarátky z Košíc opäť niekde „zaspali“ a nedobehli nás i keď sme s Peťkou snáď už pomalšie ísť nemohli. Stúpali sme lesom a keď sme si mysleli, že sme v polovici, vpravo sa objavila hrádza a za ňou krásna vodná nádrž. Bolo to prekvapivé, až sme boli nadšení, že už sme tu v krásnom prostredí. Táborili tu nejakí belgičania a aj my sme si tu rozložili deku, užívali pohodu slnečnej nedele a čakali na naše parťáčky. A tie nechodili a nechodiliii, tak sme sa prešli okolo jazera

a začali zostupovať druhou stranou dole. Otvárali sa nám prekrásne pohľady na mesto, tak sme fotili a čoskoro sa ozvali aj dievčatá, že už dorazili k jazeru a idú sa kúpať. My sme došli do mesta, bol už horúci deň a s Majkou sme sa ešte poprechádzali úžasnými uličkami okolo hlavnej ulice – Dolnou Ružovou, Striebornou a Novozámockou.
     Komplet všetci sme sa nakoniec stretli na obede v pizzérii na Trojičnom námestí – tam sme sa i rozlúčili a pobrali sa domov. Po nás šli domov i košičanky – Gabika nastupuje do práce, Di by ostala, ale nemala s kým.

     Bol to krásny víkend, vďaka Dianke za našu posádku – maximálna spokojnosť. A čo ostatní z JVS?