...
a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...
|
MORAVA 2006 -
oddychový
relax u susedov |
|
|
10.
- 18. júl 2006 |
|
Ivan + Maťuša
Petrovia + Majka |
|
neustále
tropické teplá, iba v piatok drobná prietrž mračien spôsobená teplom |
|
|
pondelok - 10.5.2006
Poprad
- Trnava - základňa pri Smoleniciach
|
|
Vzhľadom
na to, že v nedeľu bolo finále MS vo futbale (kroré sme samozrejme
nemohli nevidieť) a Maťka sa iba v nedeľu vrátila z tábora
v Chorvátsku - na cestu sme sa vydali až v pondelok.
Ráno sme v Poprade ešte balili,
bol som v meste vymeniť ešte nejaké české korunky, dokúpili
sme nejakú stravu, naobedovali sme sa a o 12.50h. sme vyrazili
na cestu po trase: Ružomberok - Donovaly - Žiar - Nitra -
Trnava. Celý deň bolo neuveriteľne teplo - klimatizácia v
aute nedokázala zraziť teplotu v kabíne pod 30 st.
Pred 17-tou v Trnave sme sa pred Billou
stretli s posád- |
kou 2. auta - Ivanom a čerstvo z Chorvátska opálenou Maťkou
a spoločne sme vyrazili smerom na Boleráz na Ivanovu chatu
pri Smoleniciach. Po prehliadke nového pôsobišťa sme si pripravili
ohnište a opiekli klobásky z Billy ... no opiekli klobásky
... Ivan nalieval a Majke začali nejako pričasto padať do
ohnišťa, takže sme ju museli od opekania odohnať a keďže začali
útočiť komáre, dym bol dobrý na odháňanie aj ich.
Po večeri, ako už býva zvykom,
sme vytiahli karty, vonku bolo stále veľmi teplo, ale pred
komármi sme sa neskôr museli skryť do chaty. Spať sme šli
neskoro. |
|
|
utorok - 11.7.2006
Smolenice,
jaskyňa Driny, Červený Kameň
|
|
Ráno
sme spali dlho - takmer do 10-tej. Ako som sa dozvedel, bola
to moja vina (však akožeináč). Pravda je, že v chate bolo
aj pri otvorených dverách na balkón veľmi teplo a nadránom,
keď klesla teplota, sa spalo najlepšie.
Keď sme sa naraňajkovali, hneď
nato sme si urobili aj obed, pretože sme chceli vyraziť na
celodenný výlet, čo sa nám okolo 12.00h podarilo.
Našim prvým cieľom bol Pálffyovský
zámok v Smole-niciach. Ivan odvážne vyšiel
autom až na zámok, ale aj tak sme zmeškali vstup o 13.00,
tak sme sa pobrali ďalej - k neďalekej jaskyni Driny.
Peši sme vyšliapali ku vchodu, bolo stále strašne teplo, takže
v tričkách a kraťáskoch sme sa tešili na jaskynný chlad. Majka
to pochopila ináč a celú jaskyňu predrkotala zubami. Pozreli
sme si celú 450m okružnú trasu, všetko sme videli - aj Pythagorove
noha-vice, Pisanskú vežu, aj všetkých tých trpajzlíkov, ovečky,
vtáčikov a ostatné blbinky, čo nám tam poukazovali.
Vrátili sme sa do vonkajšieho
sparna a na parkovisku sme sa pokúsili odstrániť z Ivanovej
zadnice veľkého kliešťa. Ten robil česť svojmu menu a napriek
pomoci tety,
|
ktorá
si 80 rokov vyberá 20 kliešťov denne, nechcel sa pustiť Ivanovej
rite. Mal recht, veď s kým iným by sa dostal na Smolenický
zámok, do Driny, resp. na Červený Kameň, kam sme sa teraz
vybrali.
Prehliadky na hrade Červený
Kameň sa robili od 5 ľudí - nás bolo akurát dosť,
takže sme nafasovali mladú dievčinu, ktorá nás povodila najprv
po vínnych pivniciach a podzemných kasematoch, baštách i interiéroch.
Videli sme všetky biedermeiery, rokoká a empíry - to akože
nábytky. Je to veľmi pekný zachovalý hrad a odniesli sme si
pekné zážitky, až na to teplo (ale za to hrad nemôže). Okolo
17-tej nás vydurili z poslednej bašty, že zatvárajú, tak sme
sa vrátili k Ivanovému autíčku, v Častej sme si nakúpili a
vrátili sme sa na chatu.
Dnes sme neopekali, ale varili sme na plyne
chémiu. Ivanovi sa už asi na 10-ty pokus podarilo pred zrkadlom
úspešne odstrániť kolegu - vyciciavača. To bola asi posledná
významná udalosť dnešného večera. Zahrali sme si karty a okolo
23.00 spať. |
|
|
streda - 12.7.2006
Korlátka
a Lednice (CZ)
|
|
Dnes
som vstal skôr, t. j. o 8-mej, pretože včera boli na mňa sťažnosti,
ale nemalo to nejaký významný efekt, lebo po raňajkách a zbalení
sme aj tak vyrazili, tak ako včera, až tesne pred 12-tou.
Ale však pohoda - dovolenkujeme.
Dnes sme si naplánovali presun
na Moravu. Ivan po-znal skratku cestou rumunského typu hore
na hrebeň Malých Karpát, kde sme vo veľkej horúčave odstavili
autá a prvú zastávku sme venovali prehliadke zrúcanín strážneho
hradu Korlátka. Cez Senicu a Kúty sme okolo
14-tej dorazili na hranicu (žiadny hašiš u nás nenašli) a
ani sme sa nenazdali a boli sme v Lednici.
Keďže bolo pokročilejšie popoludnie,
vybrali sme sa na prehliadku zámku Lichtenštejnovcov - a po
návšteve nádherných interiérov si Maťka s Ivanom pridali ešte
zámo-
|
cké
podzemie (umelé grotty) a my zvyšní sme sa šli pariť do sklenníka
s cudzokrajnými kvetinkami a palmami. Boli sme už dosť uchodení,
ale napriek tomu a trvajúcej horúčave sme si po kratkom občerstvení
a kávovej vzpruhe pridali ešte prechádzku anglickým parkom
s jazierkami k dominantnému minaretu a späť.
Večer sa chýlil k záveru a my
sme sa ubytovali v blízkom kempe Apollo (3os./220
Kč) a dožičili sme svojim uchodeným telám teplú sprchu a večeru.
Svine - komáre útočili (7. diel Starr wars), takže keď sa
zošerilo, nasúkali sme sa do stanov. Chránení iba sieťkami
sme mali otvorené oba vchody, aby sme vydržali ten hic a to
sme iba ležali na spacákoch. |
|
|
štvrtok - 13.7.2006
kúpanie,
Valtice, Mikulov
|
|
V
tieni stromov nám bolo v kempe veľmi príjemne a šli sme to
ešte vylepšiť do blízkeho rybníka. Cestou k nemu sme si poobzerali
blízky Apollónov chrám a potom už huráá do
vody - bola príjemne teplá, dobre sme sa v nej vyčvachtali.
Na obed sme sa vrátili do kempu a potom sme vyštartovali autami
ďalej - náš cieľ Valtice na hranici s Rakúskom.
Prešli sme pekným historickým námestím k zámku. Prezreli sme
si jednotlivé nádvoria a do záhrad sme kvôli veľkému teplu
ani nešli. Interiéry zámku sú podobne ako v Lednici úchvatne
nezabudnuteľné.
Slnko naďalej pálilo a my sme
z Valtíc pokračovali do Mikulova na južnom
úpätí Pavlovských vrchov. Zaparkovali sme, prešli námestím
a rozhodovali sa, či ísť i na tunajší zámok. Ale keďže sa
blížila záverečná, rozhodli sme sa, že ideme. Bolo to skôr
múzeum, ale našlo sa tu veľa zaujímavého - napr. izba, kde
Napoleon podpisoval mierovú dohodu po bitke pri Slavkove,
alebo v pivnici - 2. najv. sud v Európe. Pekné boli i výhľady
na mesto a blízke
|
okolie. Ale najviac nás potešilo, keď idúc zo zámku sa zodvihol
vietor a pod stromami a arkádami sme sa skrývali pred spásonosným
dažďom.
Lejak sme prečkali v infocentre
a pri káve v pivnici na námestí a keď sme z nej vyšli von
- slniečko opäť svietilo, ale bolo už príjemne sviežo.
Zvyšok dňa sme strávili výstupom
na Svätý kopeček - dominantu mestečka. Otvárali
sa nám nové nádherné pohľady na všetky strany: na mesto, Pálavu
s hradom Dě-vičky, Valtice a až hen na veterné elektrárne
v Rakúsku.
Ubytovanie na dnešnú noc sme
si našli v tzv. Starej cihelne, v areáli jazdeckého klubu,
alebo ináč: na Pony ranči (50 Kč/ 1os.). Bol tam taký starší
príjemný pán, ktorý rozvážal svoje vnúčence po dvore na plošine
ťahanej BMW, boli tu prítulné psíky a koníky, no dedinská
idylka. Večer pokračovali útokom komárov Starrs wars, takže
sme tuším ani nehrali karty. Noc ale už bola príjemnejšia,
nebolo tak teplo. |
|
|
piatok - 14.7.2006
Mikulov,
Jeskyně na Turoldu, Dolní Věstonice, Děvičky
|
|
Našim
prvým dnešným cieľom bola známa Turoldská jaskyňa.
Vrátili sme sa preto do mesta, zaplatili vstupné a prešli
náučným chodníkom k jaskyni (keď som tu bol pred 21. rokmi,
jaskyňa bola voľne prístupná). V jaskyni bolo "príjemných"
8st., veselá sprievodkyňa nám poukazovala a vtipne pomenovala
všetky "krápníky" - zvláštne nazbierané po celej
jaskyni a sústredené v určitých chodbách. Pri návrate na povrch
sme dostali "pecku do hlavy" od vonkajšiho úpeku.
Naobedovali sme sa v meste v
pizzke Paris, urobili sme si drobný nákup a na záver pobytu
v Mikulove sme navštívili hrobku Ditrichšteinov
(tunajších majiteľov zámku). Keď sme opúšťali Mikulov, začalo
celkom seriózne fúkať a čoskoro i pršať. Pozdĺž Pavlovských
vrchov sme smerovali na sever do Dolných Věstoníc,
kde sme si po-
|
zreli expozíciu "Lovci mamutov" so známou soškou
Věstonická Venuše v archeologickom múzeu.
Keď prestalo pršať, vrátili sme sa
autami do Pavlova a odtiaľ sme vyšliapali na zrúcaninu
Dívčí hrady (Děvičky). Jeho názov
je odvodený z toho, že do základov vraj zamurovávali panny,
aby bol hrad nedobytný.
Po káve a občerstvení sme pokračovali
autami do Znojma. Cestou sa spustil hustý lejak a blesky bili
ako divé, miestami sme nevideli, kde je cesta. V Znojme
sme sa zastavili na nákup v Kauflande a keď sme chceli pokračovať
ďalej, moje autíčko zapípalo, prestalo ťahať a motor zdochýňal
na každej križovatke. Horko-ťažko sme sa dovliekli do kempu
Pláž na Vranovskej priehrade. Začal víkend
- bolo tu rušno, my sme si našli miesto pre stany pod stromami
a viac sme toho už dnes nestihli. |
|
|
sobota - 15.7.2006
kúpanie,
Vranovská přehrada
|
|
Dnešný
budíček bol skorý - okolo 7-mej nás prišli zobu-diť nejakí
usporiadatelia, že nemáme na stanoch nalepené nálepky o zaplatení
pobytu. Ivan v rozrušení (popri nadáv-kach), zabudol pri otváraní
auta vypnúť alarm, takže si to užil celý kemp ... Bolo príjemne
sviežo, nízke slnlo som vy-užil na fotenie, v kľude sme sa
naraňajkovali a potom leňo-šili.
Cez Ivanov roamingový mobil som si vytelefonoval
asistenčný dispečing Citroenu, aby mi prišli opraviť auto,
no a po viacerých dohadovaniach a spätných volaniach sa to
vyvŕbilo tak, že ma odtiahnu do servisu v Třebíči, tam
|
auto opravia - ale až v pondelok. Takže tomu sme museli podriadiť
program najbližších dní.
Uvarili sme si obed a keď sme
ho zjedli, vybrali sme sa na vychádzku smerom k priehradnému
múru. Slnko už opäť poriadne pripekalo, tak sme nepokračovali
do Vrano-va n.D., ktorý sme videli neďaleko, ale sme sa vrátili
do tábora a šli sme sa okúpať. Maťka si párkrát vyskúšala
tobogán, vodička bola teplá - však nečudo, po tých teplách.
Zvyšok dňa sme relaxovali, dokúpili
sme si potra-viny a večer sme si na deke zahrali karty. |
|
|
nedeľa - 16.7.2006
Bítov,
Cornštejn, Vranov nad Dyjí, kúpanie
|
|
Dnes
nás nik neprišiel budiť (nálepky boli na svojom mieste), tak
sme si pospali dlhšie.
Po raňajkách sme nasadli všetci do Ivanovho
auta a odviezli sme sa do blízkeho Bítova. Asi prvý krát v
živote sme na hrad vystupovali smerom dole. Bítovský
hrad je totiž postavený na skalnej ostrohe v meandri
rieky Dyje a tá je nižšia, ako okolitý terén. Z troch strán
ho obmýva rieka, zo štvrtej bola vodná priekopa. Hrad je to
pekný, zachovalý, interiéry sú vymaľované tieňovanými - iluzívnymi
maľbami, všetko sme si tam pochodili, dokonca sme sa tam naobedovali
- no, nedajte si vyprážaný syr s hranolkami a tatárkou za
59 Kč ...
Po moste sme prešli na pravý
breh Dyje - tam sme v in-
|
om
meandri navštívili hrad Cornštejn. Je to
pekná romantická zrúcanina, sprievodkyňa nám porozprávala
o nej veľa zaujímavého a z jej veží a terás sme mali krásne
výhľady do okolia - na Dyje a jej meandre.
Pokračovali sme do Vranova
n. Dyjí, ale tu sme sa už ani veľmi dlho nezdržali
- na kopci lákal úžasný zámok, ale teplo nás ničilo a cítili
sme sa už byť akýsi prezámkovaní, tak sme sa radšej vrátili
do nášho kempu a šli sme sa kúpať.
Deň sme ukončili, ako vždy,
pri fernete a kartách. Spať sme šli skôr, pretože zajtra ráno
prídu odtiahnúť našu Bublinu a dovtedy musíme byť zbalení. |
|
|
pondelok - 17.7.2006
Třebíč,
Náměšť nad Oslavou, Dalešická přehrada,
kúpanie
|
|
Odťahovka
prišla ráno samozrejme takmer o hodinu skôr ako sme boli dohodnutí,
takže šofér mal smolu a musel chvíľu počkať, kým som doraňajkoval
a dobalil stan.
Bublinu sme naložili na Toyotku a
odišli do Třebíča. Tam mi po chvíli čakania
oznámili, že je to iba blbá zapaľovacia cievka, čo mi do hodiny
opravia. V tom nešťastí som mal šťastie v tom, že 2-ročná
záruka na auto končila "až" o 4 dni, takže celá
oprava a odtiahnutie ma nestálo ani halier, dokonca ma pohostili
kávou.
Pred 12-tou dorazil za mnou
do servisu Ivan s partiou, šli sme sa naobedovať do blízkeho
motorestu (lacno, veľa a dobre) a pokračovali sme do
Náměšti n. Oslavou. Na kopci nad mestečkom sa týčil
zámok, ale bol pondelok, kedy sú múzeá zatvorené, takže
sme nemuseli rozmýšľať
|
,
prečo tam neideme. Prešli sme sa námestím, pofotili sme sa
na malom "Karlovom moste", Ivan zmenil nejaké peniaž-ky
v banke a v tom teple sa nám viac nechcelo.
Z Náměšti sme odbočili cez Hartvikovice
k Dalešickej priehrade (najvyšší priehr.
múr v ČR - 100m). Tam sme zakempovali a šli sme sa kúpať.
Peťo s Maťkou šantili na brehu, Majka plávala hore-dolu, ja
som fotil a Ivan sa škrabal na chrbte. Takto sme vydržali
až do večera, keď sme sa navečerali a šli sa pozrieť na blízku
Wilsonovu skalu - je vysoká údajne 100m, ale polovica je zatopená
priehradou a je z nej naozaj pekný výhľad.
Do zotmenia sme s Peťom a Maťkou
pinkali s loptou, zahrali sme karty a šli spať. Zajtra je
posledný deň. |
|
|
utorok - 18.7.2006
Moravský
kras - Kateřinská jeskyně, Macocha - Poprad (Trnava)
|
|
Ráno nás zobudilo slniečko,
bola silná rosa, ale slniečko si s mokrými stanmi poradilo,
my sme sa naposledy zbalili a okolo 10-tej vyrazili.
Cez Náměšť, Veľ. Bíteš, Tišnov
a Blansko sme dorazili k Skalnímu mlýnu
v Moravskom krase. Chceli sme sa pozrieť
do Punkevních jaskýň, ale ovisly nám sánky, keď sme sa v
pokladni dozvedeli, že posl. voľný vstup je až o 17-tej!!!
Šli sme preto radšej do Kateřinskej jaskyne,
kde sme nemuseli čakať (a bola aj lacnejšia).
Hore Suchým žlebom, keď som celý čas
musel počúvať poznámky o tom, že je aj kratšia cesta a že
prečo po asfalte a prečo ... a načo ... atď., sme vyšli
k Macoche. Pokochali sme sa pohľadom do
hĺbky a sadli sme na terasu. Dali sme si nejaké pitie, tonik,
kávu, nanuky, trdelní-
|
níky,
atď., niektorí navštívili wecko, takže mančaft sa upokojil
a prestal protestovať.
Pred odchodom sme sa ešte raz
boli pozrieť na vyhlídku, potom sme sa pozerali na Punkvu
aj zo spodnej vyhlídky a zišli sme dole do Pustého žlebu.
Tam opäť po asfalte, okolo vstupu do Punkevních jaskýň sme
dorazili k autám. Bolo 16.00h. keď sme sa rozlúčili s Ivanom
a Maťkou a urobili sme si záverečnú fotku. Ivan odfrčal domov
smerom na Brno, my sme šli na Vyškov, Kroměříž a Zlín. Hranicu
sme prekročili v Horní Lideči a do Popradu sme dorazili niečo
po 22-hej.
Ďakujeme - Super Južná Morava, bolo
nám tu fajn
|
|
|