Prvenstvo v príchode si znova potvrdil Peťo, podkuroval doneseným drevom z domu, kým nedorazilo odhŕňacie kvarteto a nezačalo aj píliť drevo z drevárne, lebo Peťo mal ľavú ruku mimo prevádzky. Triola dorazila ako tretia a vystriedala sa pri teplej lopate, ešte stále bolo čo odhŕňať. Dom sa konečne oddymil a vnútri začalo byť teplejšie ako vonku. Z -5st. poobede na +17st. večer.
     Dianu a Tomáša priviezol bratranec so ženou, takže

nové parkovacie miesto sa nepripravovalo. Pustili sme sa do sladkostí z rôznych zdrojov, Demänovka zohrievala aj neúnavných píličov a nosičov dreva, i udržovačov tepla domova, čajovaričov, ...
     O večernú prezentáciu sa postaral Ivan s fotkami z minulých akcií. Deti hrali obľúbeného Kenta a krásne sa pohrali s hračkami, len spať sa im akosi nechcelo.

     Peťo odchádzal do Spišskej aj s Gabi, ktorá šla na preväz prsta do nemocnice. Kvôli novej 30cm vrstve snehu cesta bola nejasná, ale za hodinu boli na mieste, stále hulilo a späť do Stratenej sa Gabi dostala až o 16.hod kombinovanou dopravou - vlakom, autobusom do Vernára, peši cez kopec po vlakovú zastávku Vernár a stopom do Stratenej.
     Ostatní po obede za neustáleho sneženia šli bežkami na Stratenskú pílu, rozprávkovou krajinou (už len Mrázik

tam chýbal - Je ti teplo, dievčatko?) k horárni a späť. Po spoločnej večeri už všetci čakali na príchod Romana, ktorý bol dva dni v časovej slučke, vyliečiť ho mala pílka a lopata. Pred 8-mou sa aj za hlučného privítania dovalil a parkovanie si musel vlastnolopatne odpracovať, ale nebol na to sám.
   V teplúčku sa debatilo o tohtoročných akciách, ale ostalo to otvorené a nápady na spoločnú letnú dovolenku sa prijímajú aj naďalej.

     Po neskorom zobudení sme sa vychystali na bežkovanie smerom k cestnému tunelu po starej ceste, ktorú však nebolo vidno, našla ju Ivka a vyšľapala stopu pre ostatných. Gabi šla bez lyží a brodiť sa v metrovom snehu dlho nevydržala, šla skratkou cez tunel. Kým ostatní dorazili, čistila značky od snehu a kŕmila potok snehovými guľami. Na druhej strane tunela bola občerstvovacia stanica - teplý čaj. Po vlastných stopách sa vydali späť na začiatok tunela. Krajinka to bola úchvatná, aspoň už nesnežilo, popri ceste sa dalo chodiť aj po závejoch. Deti

mali potom za odmenu vláčik s Gabirušňom až k autobusovej zastávke.
     Vyhladnutí sme zakúrili, najedli sa a pomaly sme chystali silvestrovský stôl. Po príchode Majky a dvoch Petrov sa prezentácie ujal Peťo, záplava fotiek uspala pár ľudí, deti a Gabi sa hrali a hodinu pred polnocou sa rozbalili karty. Aj deti sa pridali k žolíkovi a faraónovi.
     Polnočné zobúdzanie Romana sa podarilo včas, aj keď si to odniesla plačúca Barby.

     Šampanské, aj detské, tieklo prúdom, ohňostroj nad dedinou bol pekný, aj my sme k tomu pridali zopár striel, najlepšie prišlo nakoniec - Tomášove motýliky a včeličky pre deti. A aj novoročná guľovačka so snehom za krkom, v topánkach, v očiach...
     Pokračovali sme v hraní faraóna a okolo tretej už Spišiaci chceli ísť domov, no nie a nie prehrať. Pustili sme ich aj bez prehry. Nový rok začal znovu huliť a Peťovi bolo treba pomôcť odhádzať sneh, dve lopaty po ich odchode

ostali zapichnuté v snehu vonku.
     Tri baby a Tomáš faraónovali až do pol 6, keď ostatní už snívali novoročné sny. Ráno o desiatej nás privítalo novým snehom a bolo nad slnko jasnejšie, čo budeme najbližšie hodiny robiť. Upratovanie domu, vyhrabávanie áut, obúvanie reťazí, tlačenie susedovie auta nám zabralo kopec času, ale najviac mrzelo zmiznutie najširšej Kočišovie lopaty. Triola odišla najskôr, má to aj najďalej z nás a po uzavretí domu odišli aj Košičania.