Rok sa stretol s rokom (+ 1deň) a my opäť, aj keď v trošku pozmenenej zostave vyrážame do našej fotograficky zasľúbenej zeme - Rumunska.
     Z Košíc sa nám podarilo vyraziť už o 10.15h., ale čas strácame dôsledným dodržiavaním dopravných predpisov pri prechode Maďarskom i Rumunskom, pretože "Jastrab" je sviňa a tentoraz je medzinárodný. Je teplo a ja si v aute driemkam, pretože v noci som balil a spať som šiel o 2-hej.
     Okolo 15.00h. sme v Rumunsku a konštatujeme naj- novšie nové novinky:
1. benzín zdražel z minuloročných 25 - 26 Sk o 10 SK!!!
2. treba si zakúpiť a na čelné sklo nalepiť Vignetu (týždňová stojí okolo 70.-SK).
     Jáááj, Rumunsko chce do Únie ...

     Všetci idú v Oradei meniť peniažky (aj kurz sa o 1/10 pohoršil), ja strážim autá a potom spoločne, blúdiac po obchádzkach, tradične nakúpime v Metre.
O 18.00h. opúšťame Oradeu a po dobrej ceste cez Alesd, už nie po dobrej ceste prichádzame o 19.10h. do Sinteu - Novej Huty.
     Víta nás staré miesto s novým plotom a ďalšia nepríjemná správa: teta Furicová leží so zlomenou nohou už 3 mesiace. Nohu má opuchnutú, veľmi bolí a pohybuje sa iba s pomocou akéhosi vodítka. Dlho sa rozprávame a snažím sa ju utešiť, Paľo pomáha ujovi zgenerálkovať pluh, potom si staviame stany, večeriame, pozorujeme hviezdy, pošleme domov nejaké SMS-ky a ideme spať.
     V noci registrujem dážď, zatiaľ mierny ...

     Paľo vstal nečakane prvý, už o 7-mej!!! Niežeby sa mu nechcelo spať, ale močový mechúr nepustí ...
     No a keď sme vstali aj my ostatní, po raňajkách a zoznámení sa s okolím - prišiel napr. pokecať Jany Zifčák so zmeneným imidžom (viď foto teraz a pred rokom) - sme okolo 10-tej vyrazili ovešaní foťákmi a iným harampádím do terénu. Konkrétne sme šli za Joži-báčim, ktorý šiel oborať svoje zemiačnisko.
     A tak sme fotili a fotili, kravky i svinky i celkom slušné svine. Cestou nám aj popršalo a my sme sa potrhali na skupinky: 1) Paľo, 2) Tommy + ja, 3) Táňa + Szily + Ivan. Cestou sme stretali a zhovárali sa s miestnymi Slovákmi - napr. s Jožkom Tušinovským, Paľo sa dokonca nanominoval do jedného dvora na obed.
     S Tommym sme akurát dorazili ku škole, keď sa strhla prudká búrka s krúpami a bleskami. Stihli sme sa skryť pod

prístrešok miestnej krčmy a mysleli sme na ostatných, či majú rovnaké šťastie, ako my, keď blesk udrel do stĺpa vzdialeného od nás cca 200-300m. Stĺp pekne zadymil, Sinteu ostalo bez elektriky a Paľove maslo v Joži-báčiho chladničke začalo žltnúť.
     Pozorujúc dážď sme sa najedli, keď dorazil Paľo. Odbehol do školy a spoločne sme navštívili Magazin a dali sme si zmrzku za 10 000.-. Cestou domov sme opäť fotili známe motívy: kravky, svinky i svine. Stany sme našli prisypané krúpami a Hanka-šikovnica nám doniesla večeru v podobe ryže v kapustnom liste.
     Počasie sa s nami zahrávalo - striedavo pršalo a svietilo slnko, potom opäť padali krúpy a vyšla dúha. Napriek všetkému, Tommy v pohode "sušil" svoje veci na plote. Poriadne sa ochladilo a aj noc bola studená.
     Ale všetko to bol iba začiatok ...

     Vstávali sme do statočnej zimy a chcelo to celého chlapa, aby chlap vyliezol z teplého spacáka. Vonku bolo zamračené, ponad záhradu sa prevaľovali hmly a nepokosená tráva bola sviňa na vine, že sme boli po kolená mokrí. Naši domáci sú odvčera bez elektriky.
     Okolo 10-tej sme vyrazili do Gemelčičky. Paľo doho-dol stretnutie s Dášou a potrebovali sme sa aj zbaviť ná- kladu - asi 100-vky kníh pre deti v škole. Za odbočkou zo Sinteu nás privítala nová kvalitná šotolinová vozovka, mechanizmy naokolo pilne pracovali.
     V Gemelčičke sme zistili, že farár Roľník nie je doma, ale v škole sme posedeli v zborovni s Dášou, ktorá nám pripravila malé občerstvenie a pánom riaditeľom. V škole bolo rušno - siedmaci pripravovali pre odchádzajúcich ôsmakov výzdobu školy. My sme zatiaľ v zborovni rozprávali o všetkom možnom, o Rumunsku, Slovensku i o blížiacom sa Francúzsku. Zatiaľ vonku veselo pršalo.

     Pomedzitovšetko sme fotili a až okolo 18-tej sme sa zbadali, že sa nám treba poberať. Ivan došiel na to, že nemá benzín (žeby druhý Roman?), tak sme šli cez Nus- falau a cestou tam sme stretli farára Roľníka na ARE. Na čerpačke v Nusfalau mali iba olovnatý benzín!!! a tak musel ísť Ivan (fakt, celý Roman) tankovať až do Simleu Silvaniei. My sme ho čakali pri ceste a čumeli na dážď.
     Už potme sme dorážali posledné kilometre značne deravej cesty domov - Ivan zobral cestou tetu stopárku a odviezol ju dokonca do rodnej dedinky (nepripomína Vám to Romana?) na vedľajšej ceste.
     Do Sinteu sme došli okolo 21-vej, u Furicovcov bola už tma (žeby elektrina ešte stále nefungovala?). Stále pršalo, naše stany mokré, takže sme sa s Paľom a Ivanom premiestnili na noc do sucha do stodoly. Tom a Szily s Táňou ostali statočne bojovať s chladom a vlhkom v stanoch. Teplomer vonku ukazoval 7st.

     Pršalo celú noc, ale ráno prestalo. Hmly sa prevaľovali cez hrebene, tráva bola mokrá a aj zima a-la "ruský film" ostala. Štandardne som bol deň-noc oblečený vo všetkom, čo som mal so sebou, a na noc pribudol luxus spacáka.
     Dopoludnie sme strávili v teple u Furicovcov. Hanka varila, teta ležala s nohou na posteli, ujo v Alesde zháňal náhr. diely na kosačku a Paľo v čižmách fotil v teréne.
     Okolo 13-tej sme sa vybrali na prieskum do Bodonoša. Normálne prestalo aj pršať! Farára Gondeka sme na fare nezastihli, ale na Lýceu sme u pani riaditeľky pozháňali Ďuriho Cigáňa. V obchode sme boli nakúpiť chlieb, víno a zopár drobností - medzitým sa opäť rozpršalo - a cestou späť sme sa zastavili na fare u pani Gondekovej na kus

reči a kávu.
     Presunuli sme sa na Lýceum - Ďuri nám pripravil squelú večeru z cestovín (my sme mu pomáhali, čo to dalo). Potom sme pri vínku rozoberali všetko možné - od národnost. politiky, až po Dzurindu a vonku veselo pršalo.
     O 18.15h. sme sa rozlúčili, pretože Ďuri musel doopravovať písomky, my sme sa po spiatočnej ceste zastavili pri kyslej vode.
     Keď sme došli do Sinteu už nepršalo, ale teplomer klesol na 5st. U starkých sme si dali na večeru výbornú fazuľovú polievku a ešte lepšie koláče a po príjemnom večere sme sa odobrali do našej stodoly, do ktorej dnes k nám pribudol aj Tommy.

     V noci síce nepršalo, ale registroval som silný vietor. Myslel som na môj stan, ktorý sa "sušil" na záhrade, že či ho ráno nenájdem niekde až za plotom, ale vydržal na mieste. Raňajky sme absolvovali už klasicky v teple u starkých a fotili sme iba záhradu a blízke okolie.
     O 11.30h. sme vyrazili do Starej Huty, kde sme ešte zatiaľ nikdy neboli. Zastavili sme sa v škole, kde sme akurát vystihli záver školského roku a rozlúčku s ôsmakmi. Opäť sme posedeli pri káve a koláčoch s pani riaditeľkou Dankou Šubovou a učiteľmi a prebrali život školy, osudy slovákov v Rumunsku a pomoc EÚ. Na záver sme si prezreli školu a vybrali sme sa peši hore dedinou.
     Celkom sa vyčasilo, takže i fotiť sa dalo bez statívu. V

jednej záhrade sme sa zastavili na pivko. Stretli sme tam neuveriteľné zvieracie i ľudské osadenstvo na čele s nezabudnuteľnou nezbednou sviňou (viď fotopríloha).
     Cestou spať sme sa v Novej Hute zastavili u Joži-báčiho brata Jána a vyzdvihli sme si Janka a Milku, ktorých berieme zajtra na výlet do jaskyne. S Tommym sme sa trošku zdržali v rozhovore s pánom J.Furicom a za trest sme potom šliapali peši za autami (nóó, taký trest sme dostali ...). Pri vysielači sa nám ukázalo perfektné slnečné protisvetlo, niečo sme pofotili a snáď sa už počko umúdri.
     Večer sme posedeli u starkých, navečerali sme sa i porozprávali - deti sa tešili na zajtrajší výlet. Pre spánok v stodole sa rozhodli i poslední vytrvalci - Táňa so Szilym.

     Ranný budíček nám prišla do stodoly zaspievať Táňa - že vraj: "Vstávaj Honzo hore, ...". Zmýlila si republiku, ale cieľ dosiahla. Vonku bola tradičná hmla, chladno, mokro a zamračené mraky. Deti: Milka, Ondrík a Janko už boli vychystané a celé vytešené na výlet do jaskyne.
     Naraňajkovali sme sa, pobalili svoje mokré zvršky a rozlúčili sme sa s tetou a Hankou, ktoré ostali doma. Nafasovali sme rôzne podarúnky, ako slivovica a višinata a spolu s ujom a deťmi sme sa pobrali do Alesdu. U farára Kubaľáka sme sa stretli s Dášou, niektorí sme si presadli do jej Saxa-ny a vyrazili sme do Vadu Crisului. Tam nás Paľo stiahol na prehliadku fabriky na výrobu kachlíc, z ktorých sa stavajú kachle. Všetko bolo veľmi pekné, farebné, len keby ubudlo tej rumunskej nepresnosti.
     V Suncuiusi sme si v pekárni kúpili vynikajúci čerstvý chlebík a o chvíľku sme už boli na starom fleku pri jaskyni Unguru Mare. Bol víkend, bolo tu veľa mladých ľudí - čundrákov, horolezcov i vodákov. Za 30tis. Lei (min. rok

50tis.!!!) sme prešli mostíkom do jaskyne. Deťom sme dali čelovky, mali z toho veľký zážitok - boli v jaskyni prvýkrát v živote. Paľo sa ujal funkcie uvádzača, ostatní sme fotili.
     Začalo trošku mrholiť, tak sme sa skryli pod striešku chatky a obedovali sme. Okolo 14.30h. sme sa s Dášou a Furicovcami rozlúčili a slávnostne odfotili (viď foto hore) a oni odfrčali domov.
     My ostatní sme začali rozmýšľať, že čo s načatým dňom. Keď vyšlo slnko a aj teplota stúpla na 18st., dostal niekto nápad (žeby ja???) odísť domov. Krátka porada, prebalenie aut a o 15.30h. štartujeme.
     Niekde za Auseu nás zastavili policajti kvôli rýchlosti a "naparili" nám cca 300-korunovú pokutu, ktorú máme zaplatiť v Alesdi. Samozrejme, že mali smolu a my pokračujeme cez Metro Oradea a Debrecín až do Košíc (22.45h.). Tu nás vítajú Gabika s Diankou - popozeráme si na notebooku čerstvé fotky. "Popradčania" prichádzajú domov v nedeľu o 2.40h.