V tento deň sa toho veľa neudialo. Do domčeka v Olcnave došiel Miro - pozrieť svojich rodičov a večer dorazila aj časť košickej partie - Kočišovci v troška oklieštenej zostave. Gabiku nechali doma (bola zlá???) -

oficiálne mala vystúpenie so svojim tanečným krúžkom.
     V TV zúril boj o Superstar a iné správy z tohoto dňa sa už ku mne nedostali.

     Ráno dorazila okolo 8.30h. na základňu moja maličkosť. Spachtoši už nespali, tak sme si s hlavným makačom porozprávali novinky a bolo o čom kecať, pretože dvojka: Romano + Diana dorazili až o 10.30h.!!! Nastalo veľké zvítanie aj preto, lebo čoskoro dorazili i Mirova Anka s malým jéveesáčikom Filipkom a švagrovcami.
     Potom sa už konečne škatule rozhýbali a tesne po 11-tej sme vyrazili na túru. Bolo síce chladno, ale my sme sa zahriali výstupom na tiahly kopec smerom ku chatovej osade. Kratším a strmším zjazdíkom sme zišli na druhú stranu hrebeňa do Svätojánskej doliny a pohodlne dole kopcom, po zasneženej lesnej ceste sme sa vyžívali v bielej pohode.
     Dorazili sme až do chatovej osady Za horou. Na zamrznutých jazierkach hrali mládežníci hokej, resp. korčuľovali. Čas pokročil a naše žalúdky sa ozvali, preto Roman našiel pri jednej chatke beznádejne perfektný prístrešok, pod ktorým sme sa mohli naobedovať a skryť sa pred drobným sniežikom, ktorý začal poletovať ovzduším.

     Keď sme sa najedli, viacmenej sme už nepokračovali dole dolinou, ale sme sa otočili na spiatočnú cestu, ktorú sme si krátili všeliakými blbinkami, ako napr. fotením, alebo lezením na početné posedy. V hornej časti doliny Miro, ako domáci znalec, odbočil z cesty na lúku a skratkou cez dva parádne výmole sme došli na zamrznuté jazierko. Tu sme sa dosýtosti vyblbli pri šmýkaní sa, improvizovanom curlingu, guľovaní a pod.
     Na ceste domov nás čakal nádherne rýchly zjazd po ceste do dediny.
     Večer nás prišli pozrieť kamaráti Palenčárovci s úplne malou Gabikou.
     Po večeri sme sa pustili do plánovania našej letnej dovolenky vo Francúzsku. Roman nalieval Fernet s Tonicom, miestami víno. Toto všetko zrejme spôsobilo, že Roman nakoniec zaspal a multimediálna prezentácia z CD okolo polnoci skončila. V plánovaní dovolenky sme došli iba niekde po Bretónsko, zvyšok sa zrejme na mieste operatívne zimprovizuje ...

     Uznávam, vstal som posledný a dievčence ma niekoľkokrát museli prísť zavolať k raňajkám, kde sa dopíjali včerajšie zvyšky.
     Slnko už bolo hodne vysoko nad našou zamračenou oblohou, keď sme vyrazili na našu druhú bežkársku túru, hore dolinou Raj. A treba poznamenať, že niektorých ľudí bolo treba hodne prehovárať, aby zdvihli svoje za PC-čkom ochabnuté telá. Bol odmäk a sneh sa lepil na lyže. V hornej časti doliny sme odbočili do jej pravej vetvy a vyšľapali (niektorí na bežkách) hore roklinkou. Paľo fotil,

Miro fotil, Peťo fotil a ostatní sa guľovali ako besní psi - nik nepoznal brata ani sestru.
     Cestou dole nás čakal príjemný zjazdík. Ja som asi 500m pred dedinou zachytil nohou o konár a urobil som si na topánke "žraloka". Lyžu som musel vziať do ruky a zvyšok túry som dokončil "kolobežkovaním" na ľavej lyži.
     Doma sme sa ešte naobedovali, potom sme zbalili svoje veci a rozlúčili s Mirom a jeho rodičmi.
     Cca o 16.00h. kopneme s Romanom do vrtule a lúčime sa s Olcnavou a ďalším ročníkom bežkárskeho zrazu.