Zo Spišskej sme s Majkou vyrazili okolo 11,30h. nabalení stravou tak na 2 týždne (ale ..., čo keby človek náhodou dostal veľký hlad). Zastaviac sa na Mlynkách a Dobš. kopci, hľadajúc pod miestami 1/2m snehom snežienky a po obede na salaši na Soroške, sme dorazili okolo 2-hej do Jablonova.
     Tu už vybaľovali auto Gabika s Paľom, čo práve došli z Košíc. Trošku sme sa zvítali a pokecali, že čo je nové, keď z chaty pod Horným vrchom dobehli Barborka s Ivankou. Domáci ostali brigádovať v domčeku, no a my čo sme im mali pomáhať (v zložení Peter, Majka, Barborka) sme sa vybrali na Turniansky hrad.
     Bublina nás doviezla až do Turne k reštaurácii pod hradom. Odtiaľ sme sa už peši, traverzujúc vinice a záhradky vybrali nahor. Barborka vpredu nasadila ostré tempo (neviem, po kom to dieťa je) a celý výstup sa jej papuľka nezastavila (to tiež neviem, ...). Z hradu sme mali peeekný výhľad na okolité planiny (i cementáreň v Turni),

hrad sme si komplet prelozili, ja som si čosi nafotil. Bolo tu dosť veľa ľudí, lebo bol pekný deň, ale už sa aj chýlil, tak sme sa dali na zostup, Barborka opäť viedla v obidvoch popísaných činnostiach.
     Na základni sme sa najedli a potom sme sa snažili byť užitoční - Paľo ošetroval marhule, ja som s Ivankou rúbal a nosil drevo, Barborka zametala lístie (ktoré sme potom slávnostne upálili), Gabika sa venovala domácim prácam, Majka sa zoznamovala s prostredím.
     Keď sa zotmelo a na oblohu vyliezol obrovský oranžový mesiac, dorazili vysmiati Bátovci s Dianou. Dianka došla z Bratislavy len tak - kostýmček a pyžamko zo služobky - ešteže neideme zajtra kopať na planinu. Prišelci sa chytro navečerali a večer sme venovali plánovaniu a organizačnému zabezpečeniu letného Francúzska. Preberali sa samé dôležité veci, napr. kade sa pôjde a kam sa pôjde, ale hlavne ako sa chovať v jazde za kamiónom ..., no, snáď to to Francúzsko prežije.

     Ráno sme mali pri raňajkách rozbor, kto v noci chrápal a koľko. Tuším, že som bezkonkurenčne vyhral, ale to iba preto, lebo som sa nevedel brániť, lebo som v noci spal.
     Dnešný program sme vymysleli operatívne: Gabika s Paľom ostanú makať na základni a my ostatní odchádzame na autách na Silickú planinu. Keďže Dianka potrebuje odviezť do Betliara ku starkej a Bátovci potrebujú nakúpiť, ideme cez Sorošku do Rožňavy, kde sa počkáme na ČS Slovnaft a pokračujeme cez Gombasek hore na planinu.
     Autá odstavíme pri ceste a cca za 10min. sme pri Silickej Ľadnici. Zdola sa plazí chlad, opatrne zbehneme po zaľadnených schodíkoch, pofotíme čo sa dá (ľadový cencúľ a námrazu) a frčíme späť.
      Pri autách sa naobedujeme a z cesty odbočujeme na opačnú stranu, pretože sme sa rozhodli vyhľadať kedysi najhlbšiu priepasť Brázdu. Brodiac namoknuté pole nabrala naša obuv poriadne na váhe i objeme. Ale trafili sme na poľnú cestu i na očistnú stanicu v podobe snehového poľa, takže ďalej to šlo v "poho". Šanci, že trafíme na Brázdu, som dával tak 0,5%, ale bolo to v podstate veľmi jednoduché - šli sme a šli, cesta sa všeliako krútila, okolo

krmelca, trošku na kopček a boli sme pri priepasti a tabuľke, označujúcej Chránenú príodnú pamiatku. Nič významné tu široko-ďaleko v okolí nie je, takže musí to byť Brázda (-182m). Cesta späť už bola jasná, ubehla rýchlejšie pri speve našich najmladších Superstar.
     Do Jablonova sme sa vracali opäť cez Rožňavu a Krásnu Hôrku, ktorá k žiaľu mnohých návštevníkov bola zatvorená. Paľo s Gabikou boli doma nekonečne užitoční - dorobili ku kuch. linke policu a skrinku so šuplíkmi a zrkadlo v kúpelni, ... Paľovi volal makač Slavo, ochotný opustiť vlastnú manželku so synom v prípade, že sa ide kopať na planinu. Keď sa dopočul, čo my tu podnikáme, sklamaný ostal doma ...
     Paľo odflexkoval na dvore stĺpiky-činky, trošku aj popršalo a keď sme pri večeri keckali v kuchyni, zrazu sa otvorili dvere a neohlásene vošla Diana, ktorú doviezol kolega. Hneď bolo ešte veselšie, čo sme korunovali slávn. ohňostrojom - zvyškami zo Silvestra. Debatám dnes dominovala súťaž, kto ukáže presnejšie 10cm. Vyhrala Ivanka, ktorá doniesla pravítko. Až potom sme si spomenuli, čo tú súťaž vyvolalo - 10cm magn. mačička.

     Ráno už nebolo také super, lebo chýbalo slnko. Nevadilo to Diane, ktorá odišla skôr, ako by dostala za krk pohár vody. Taktiež Majka a Peťo ušli pred veľkonočnou kúpačkou. A my ostatní okrem Paľa sme sa vydali za minulosťou našich hradov.
     Cestou do Fiľakova striedavo pršalo a hmlilo sa. V nedeľu mal byť hrad otvorený, ale nie tú, ktorú sme chceli my. Až od apríla, dozvedeli sme sa od zhovorčivej „pani Šomošky“. Ona má ale otvorené a vychrlila na nás info o výskyte salamandier a bobrami zničené mostíky cez potôčik a drevené nôžky náučných tabúľ. Kúpili sme lístky, mapy a šli sme za dažďa na hrad. Kamenným vodopádom a kamenným morom sme nakŕmili foťáky, na hrade tiež bolo čo fotiť, presnorili sme ho celý a Ivan zašiel aj na ma-

ďarskú stranu, odkiaľ húfom prúdili davy susedov.      Tretia zastávka bola na Hajnáčke – kopy pekných skál, fialky, podbele, ale hrad sme si len domysleli. Prístupová ceste bola pekne urobená a za pravidelného štekania miestnych psov sme opustili miesto. V Hodejove však po hrade ostal len kráter, či čo to bolo. Pri schádzaní sme ale predsa len naďabili na zvyšky múrov do výšky toho krátera.
     Paľo nás už zháňal domov, kde nás čakali Palenčárovci v kompletnej zostave. Gabča im zase podrástla a aj hlások sme počuli, keď sa obliekala. Večer sme stenčili zásoby jedla, deti so Želwou maľovali vajíčka pre kúpačov a pre seba.

     Ivan ako ranný vtáčik vyšibal všetky dievky, niektoré sa ani nebránili, iné sa schovávali pod paplón, alebo chytali korbáč. Urobil dobrú robotu, za čo dostal vajíčka, aj zajačika i perník. Paľo nás zas vodou počastoval a tiež si založil zbierku vajec. Bodli k raňajkám. Deti si za maľovanie a statočné prežitie olievačky vyslúžili od Bátovcov Kinderko a hneď odhalili jeho tajomstvo. Počasie sa umúdrilo, začalo fúkať, ale okolo obeda ustal aj vietor a

bolo krásne. Kočišovcov Miki – auto sa konečne vykúpal tiež a ukázal svoju krásnu červenú farbu. Bátovci sa pobalili, tešili sa na kocúra a na to, že majú ešte 1 deň voľna – okrem šibača. Kočišovci sa pustili do zveľaďovania záhrady – prebytočných 20 rúr povyťahovali deti s Paľom a Gabi zatiaľ upratovala po víkende. K večeru sa rozfúkalo a domov nás prifúklo na Shreka.