Šetriac životné prostredie (a hlavne svoje peniažky) som ráno sadol do vlaku a nie do auta. Prekvapením bolo, že do blbých 59 km vzdialeného Kysaku, som zaplatil 75.- Sk! Ďalším prekvapením bolo pribúdanie snehu smerom do Kysaku. Spiš je totiž bez snehu s teplotami nad nulou.
     Po príchode do Kysaku som chvíľu bezprizorne chodil po stanici, dúfajúc, že už každú chvílu musím za rohom trafiť na nejakého blbouna. Netušil som, že Slavo so Zuzkou 2 už boli na ceste k horárni. Nedočkal som sa a tak som nasadil našu ťažkú zbraň - vysielačku. Čuduj sa svete - na vlnách som chytil hneď dve baby: Dianku a Gabiku, ktoré autami so zvyškom partie akurát vchádzali do Kysaku. Stretli sme sa pri kostole, autá sme nechali pri Obecnom úrade a hajdemo hore dolinou.
     Po dlhšom čase (od Silvestra 2002) dorazil i Ľubo s detičkami. Kristínka sa za chvíľu tak dočvachtala, že bola mokrá po pás a Ľubo sa musel z polcesty s oboma dievčatkami vrátiť k autu a domov. To mu to teda dlho nevydržalo ...
     My ostatní sme po chvíli dorazili k horárni. Bola tam už spústa ľudí - turistov, starých i mladých. Normálne sme sa zaprezentovali, ako oddiel sme hrdo zahlásili "JéVéeS, predsa" (o takom tu v živote nepočuli) a zapojili sme sa do súťažného zápolenia.

     Ivanka sa najprv pokúsila vyriešiť detský turistický kvíz, kde boli napríklad i také záludné otázky, ako: "Kde leží Havaj?" Nasledovala súťaž v olympijskej disciplíne v Curlingu s troška (no, troška ...) upravenými pravidlami. Prešli sme k hodu tenisovou loptičkou do smetného koša a záverečná disciplína bola v hode snehovou guľou na hrkálku. V každej disciplíne sme získali zopár bodov - bolo to celkom vzrušujúce - ale na víťazstvo to veľmi nebolo.
    Po absolvovaní súťaží sme sa vybrali na výlet ku Kysackej jaskyni. Viedol nás Slavo. Dolinou, ktorou sme prišli, vrátili sme sa takmer do Kysaku, ale v pravej chvíli sme odbočili doprava a boli sme pred jaskyňou. Výnimočne sa do nej nepozrel ani najväčší fanatik - boli sme v čistom a bez svetla. A tak sme sa vrátili naspäť k horárni, kde už prebiehalo vyhodnotenie súťazí, odovzdávanie diplomov a losovanie tomboly.
    Zničohonič sa tu objavil i Martin C. - bol na túre na Jánošíkovej bašte a spolu s ním sme sa vrátili naspäť do Kysaku. Tu sme sa rozišli ku svojim autám a vlakom (kto čo má). Nič sme síce dnes nevyhrali, ani počasie nebolo nijako najšpičkovejšie, ani sme nebežkovali, ani jaskyňu sme neobjavili a dokonca sme si ani nezahrali Scrabble, ale ... a to je najdôležitejšie ... sme si opäť dobre pokecali cez vysielačky. Chachááá ...