Je nedeľa a keďže sa dnes nepracuje, ideme liezť. Pri prechádzke si ešte obzeráme náš objav spred dvoch rokov. Má už aj číslo: 214 a tak hneď vymýšľame názov, "prvá", "prvý pokus", ešte nevieme.
       Výstroj si pripravu-jeme až pri priepasti Hlinoš II. Prvý ju zlieza Paľo, potom Ivan a Želwa. Deti hrajúce sa loptové hry motivujú Ivana - dobrovoľníka, že si zopakuje túto priepasť ešte raz.
       Prechádzkou či blúdením sa dostávame k Dvojitej. V tejto priepasti údajne namerali najväčší výskyt CO2 z pri-

epastí Dolného vrchu a tak sa s veľkým neskrývaným nadšením do nej vrhajú Ivan, Želwa a Paľo.
       Časť povrchového družstva odchádza do chaty, keďže počasie dnes je chladné a zbytok pomocou vysielačky kontroluje Underground.
       Dnes sa s nami lúčia Zuzka a Slavo, ale my ich o pár dní prídeme povzbudiť (presne 24.4. o 17-tej). Ostatní hrajú hazardné a nehazardné hry, pri ktorých prišla Barborka o hlas.

       Šibi - ribi (ryby?) a je to tu. Šibačka a oblievačka, naháňačka. Hurá, všetky dievčence sa tohto dňa nevedeli dočkať, ale aj chlapci čakali na to, keď dostanú po vajíčku.
       Dnešný program je veľmi jednoduchý. Po raňajkách balíme, upratujeme a spoločne sa vydávame na cestu domov. Aj blato už trochu viac preschlo, tak sa ešte pod

planinou rozčúlime, či vlastne rozlúčime.
       Prežili sme nádherné 4 dni v lone národného parku, bez značkovaných chodníkov, jednoduchou dopravou autom až na chatu, ohníkom každý večer. Začali sme sem chodiť v roku 1993 a po založení základne v Jablonove určite ešte nekončíme.