Najoptimistickejšia vízia bola, že vstaneme o ôsmej ... Peťov kohút sa nás ale márne snažil zobudiť ... Okolo desiatej sme pomaly začali vyliezať z postelí ..., teda, niektorí aj skôr, ale to len preto, že im bola na zemi zima, tak na chvíľku vyliezli, aby priložili do piecky. Od jedenástej do dvanástej si Peťo intenzívne nacvičoval povel " Ideme !", ale ako sám skonštatoval : "To ja len tak z nudy, nieže by som veril, že skutočne niekam pôjdeme."
     Nakoniec sme predsa len išli. Každý niekde inde ... Renka s Jarom do kostola, Kočišovci s Robom na bežky, Zuzka so Slavom na prechádzku ku Stratenskej píle a odtiaľ smerom na Malý a Veľký Zajf a ostatní vybehli niečo

vypiť do miestnej krčmičky. Tí čo vyštartovali nedopatrením už pred jedenástou, stihli doplniť zásoby chleba a hajzelpapiera.
     Popoludní nasledoval tradičný kultúrno - spoločenský program, vyjedanie zásob (kapustnica Kočišovcov, koláče všetkých možných druhov zo všetkých kútov Slovenska - no dobre, tak len z východu a z Bratislavy) ...
     Dnes nás opúšťajú Sväťo s Baškou a Stano, chystala sa aj Zuzka 1, ale nakoniec ostala, veď kde by jej bolo tak dobre ako s nami.
     Po polnoci postupne odpadávame do postelí, treba ísť spať, veď zajtra vstaváme o ôsmej ...

     Dnes sme sa vybrali za športom ..., trošku si pobežkovať. Ideme takmer všetci, len Renka ostáva v domčeku a upratuje. Ivo, hoci nachladený a bez bežkárskej výstroje ide hrdinsky s nami. Najprv sme si trochu pobežkovali po ceste - smerom na Dobšinú, potom sme chvíľku nechali bežky na pleciach oddýchnuť, až sme sa obuli a už naostro vyrazili po červenej značke do kopca.
     Dianka sa snažila urobiť prieskum záujmu o výlet na Volovec, asi po polhodinovom snažení to vzdala. Pomaly ale isto sme dorazili až k rozdeľovníku "Pod Hanesovou". A keď sme už boli pritom rozdeľovníku, tak sme sa veru aj rozdelili. Bátovci sa vydali na cestu do Stratenej a my ostatní do Dobšinskej ľadovej jaskyne (to ako do dediny, nie priamo medzi kvaple). Robo, Peťo, Henry, Zuzka 2 a Slavo sa vyštverali aj na kopec Honzovské. Peťo nás odfotil, aby sme mali aj nejaký ten dôkazový materiál.Takže Peťo, keby si si nevedel spomenúť, kto tam bol, ale nie je na fotke , pretože fotil, tak si to Ty.

     Pred výstupom sme nechali bežky zapichnuté pri ceste a mysleli si, že ich nikto nemôže prehliadnuť. Vlastne ani ich nikto neprehliadol. Len Jarovi sa zdalo, že je tam málo párov bežiek, takže určite nie sú naše a tak fujazdil ďalej. Ale nakoniec na to prišiel a stihol sa za nami aj vrátiť. Od týchto miest sme vlastne pokračovali už len dolu kopcom Sámelovou dolinou ... Dianke sa viac páčila jazda na zadku a Zuzka 2 si spravila pri páde z klasických palíc zahnuté pretekárske.
     Prví z nás dorazili na stanicu v Dobšinskej ľadovej pár minút pred odchodom vlaku. Tí poslední ho zasa stihli vďaka tomu, že meškal.
     Večer sa niesol v znamení spoločenských hier. Zuzka 1 dnes odišla, ale nechala nám Scrabble, tak sme sa pol dňa učili pravidlá, aby sme si nakoniec aj tak vymysleli vlastné. Niektorým sme v zápale hry liezli na nervy a tak sme si vyslúžili hanlivú prezývku: scrabblisti, čo ako povedal Peťo už samo o sebe znie hrozne ... Henrymu toto všetko nestačilo a tak šiel večer ešte prejsť.

     Dnes sme boli všetci akýsi leniví ..., teda ešte viac než obvykle. Z plánovaného celodenného výletu bol nakoniec krátky okruh na bežkách v Stratenskom kaňone. Trochu sme sa rozhýbali, Slavo a Pali fotili všetko čo sa len dalo - prípadne aj to, čo sa nedalo. Pali zvládol aj nový druh bežkárskych palíc, t.j. v jednej ruke palice, v druhej trojnožka ... Henrymu sa nepáčila len taká obyčajná bežkovačka, tak si to šinul rovno po potoku a uhýbal guliam okoloidúcich JVS-ákov (snehovym guliam ...).

     Cestou tam aj späť na nás intenzívne brechal miestny psík a keďže nás bolo dosť veľa, takmer pri tom zachrípol.
     Večer sme hrali karty a Scrabble, Slavo so Zuzkou 2 sa vybrali na prechádzku. Onedlho za nimi vyrazil aj Henry, ktorého vylúčili z hry žolíka, pretože si prispôsoboval pravidlá. Večer sme zakončili plánovaním akcií JVS na rok 2004, vymýšľaním názvu pre webovú stránku a stanovovaním výšky členského v JVS.

     A prišiel posledný deň. Ako každé ráno - vstali sme o ôsmej (t.j. o desiatej). Slavo zametal chatu a jeho zvodným pohybom nedokázal odolať Peťo a tak zo všetkých uhlov fotil Slavove pozadie. Dojedáme posledné zvyšky jedla, balíme sa, upratujeme (najpoctivejšie upratuje šéf akcie),

čistíme a roztláčame autá. Gabika pri vychádzaní z parkoviska, t.j. dvora pred domčekom opakuje heroický výkon z Rumunska. Popolvár Peťo čistí pece, lúčime sa a odchádzame domov. Už sa tešíme na najbližšiu akciu. Tak šťastný a veselý nový rok, blbouni.............