Pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

Ružín - Košické Hámre

10. - 12. október 2003

chata č.1: Paľo, Zuzka 1, Ivanka a Barborka Kočišovci
chata č.2: Peťo, Dianka, Slavo, Zuzka 2
Krásne slnečné jesenné počasie, v noci chladno, počas dňa príjemne teplo



piatok - 10.10.2003

Stretávka na chatovej základni TJ Magnezit
      V takmer úplnej zostave sme sa stretli niečo po 18.00 na štadióne Lokomotívy pri Tryskáči. Jedno auto obsadili Kočišovci, druhé Dianka, Slavo a Zuzka. Slavo a Zuzka boli nabalení skoro ako do Rumunska, našťastie Dianka mala len skromný batôžtek, takže sme sa v pohode zmestili a červeným a strieborným žihadlom vyrazili na cestu. Aby sme sa po ceste nestratili, neustále sme si vyzváňali čerstvo nakúpenými vysielačkami (naladiť kanál 1!). Na moste cez Ružín sme počkali Peťa a zamierili sme na chatu. Asi po hodine mrznutia sme sa naučili ovládať
akumulačnú pec, Kočišovci preventívne zakúrili v krbe.
      Po vybalení a najedení sme sa skoncentrovali v chate č. 1. Pri Peťovom víne, Zuzkinom čiernom čaji a koláčoch sme sa pustili do pozerania fotiek z Rumunska - hlavnej náplne večera. Pali nám vysvetlil, ako sa dá s takými fotkami z Romanie vyhrať 20 Eur a za spomínanú výhru si kúpiť mapy Rumunských oblastí. Peťo, Dianka, Ivanka a Barborka si zahrali človeče a okolo polnoci sme sa postupne pobrali do svojich postieľok vo vykúrených chatkách.

Fotopríloha z 2.dňa

sobota - 11.10.2003

Zber húb a túlačka po Ružínskych jaskyniach
     Keďže sme mali zavreté okenice, je pochopiteľné, že sme vstávali o desiatej (alebo ešte neskôr ?). Kým sme sa najedli a pobalili (chata č.2), makači z prvej chaty (ktorým z nepochopiteľných príčin stačil kratší spánok) zabehli na cintorín ... pozbierať huby.
     Ako sa na Vegettour patrí, vyrazili sme niečo pred dvanástou - smer Ružínske jaskyne. Cestou sme zbierali huby, aby sme mali večer čo jesť (a čím otráviť svokru ...). Slavo nás povodil po šiestich jaskyniach (z ktorých jednu objavil až priamo na tejto akcii). Okrem výzdoby sme videli (a samozrejme fotili) v jaskyniach aj salamandru a netopiera. Ten sa nenechal vyrušiť zo spánku ani po tom, čo sme na neho svietili všetkými baterkami, ktoré sme mali. Kľudne si tam visel za nohy aj naďalej. Výrazným prínosom dnešného výletu bolo aj to, že nás Zuzka1 naučila jesť bukvice. Teraz už chápeme, čo na tom tie divé
svine majú. Tomu, kto to ešte nevyskúšal, vrelo odporúčame ...
     V sedle pod Sivcom sme zvažovali, či sa ešte vyštveráme na Sivec, ale nakoniec väčšina rozhodla, že ideme na chatu - veď karty čakajú. Dorazili sme okolo 18.30. Kočišovci si uvarili hubovú polievku a napriek tomu, podľa posledných správ, stále žijú ... Večer prišlo na rad premietanie fotiek z dnešného dňa, diákov z Rumunska a výstavy fotoklubov ... a ešte všeličoho iného, čo sme poniektorí už nevideli, pretože sme v hojne vykúrenej útulnej chatke Kočišovcov zaspali (ale len na chvíľku ... Paľovu súťažnú fotku sme si samozrejme nenechali ujsť!). Karty sme nakoniec nehrali, asi preto, že takmer každý nejaké priniesol ... Celková bilancia dňa: 8 (snáď) spokojných makačov, 6 jaskýň, 1 netopier, 2 salamandry, 2 košíky húb a 2 udreté hlavy (prečo tie jaskyne robia také nízke ...!)

Fotopríloha z 3.dňa

nedeľa - 12.10.2003
Zber húb a túlačka okolo Ružínskej nádrže
      Napriek všemožnej snahe Kočišovcov a ich vysielačke o zobudenie, ako aj napriek Peťovmu elektronickému kikiríkajúcemu kohútikovi sme aj dnes vstávali o desiatej. Vďaka tomu sme ušetrili za raňajky a rovno sme sa pustili do obeda. Čiperné osadenstvo chaty č. 1 stihlo zatiaľ vyzbierať všetky bedle a muchotrávky červenkasté v okolí.
      Výstup na Sivec sme nakoniec vzdali - a to nás od neho včera delilo len 15 minút cesty! (no dobre, tak pre nás 1/2 hodiny), upratali sme chaty a vyrazili sme zbierať posledné zvyšky tohtoročných húb. Tí menej vytrvalí to
zakrátko vzdali a vydali sa na pivko do Bradana.
      Najúspešnejší hubár bol Paľo, ktorý ako jediný našiel aj dubák (tuším dokonca až dva). Ďalšie prvenstvo má Slavo, ktorý našiel bedľu s rozmermi dáždnika. Po návrate sme zjedli Diankinu skvelú bábovku, urobili posledné úpravy v chatách, zahrali si vojnu (keď už to s tým faraónom nevyšlo) a vybrali sa na cestu do Košíc (a Popradu). Vysielačky sme vypli až po návrate domov (alebo ani vtedy, nie?).
      Tak do skorého videnia, makači ...

Napísala: Zuzka 2
Nafotil:
Peter

koniec stránky