Je 20,10h., keď mi na dvore pristáva Favorit s košickou značkou a vystu-pujú z neho Gabika, Renáta a Aťa s Rasťom. Vybaľujú sa a ubytová-

vajú kdekade po dome. Po večeri si sadáme v obývačke ku čaju s vínom a preze-ráme si fotky z Padišu a Rakúska.

     Keď sme ráno vstali, slnko svietilo, že až ... Tatry boli v opare, ale to nevadilo, hlavne, že nepršalo - ako predpovedali predpovede.
     Po raňajkách sme sadli do auta a odviezli sme sa na Popr. pleso, za-stávku. Odtiaľto sme vyrazili o 9,50h. Po asfaltke sme sa vyštverali 300 výškových metrov na Popradské pleso a po chvíľke oddychu sme pokračovali hore Mengusovskou dolinou. Počasie bolo 100%-né, čo nám robilo radosť. Vyšli sme dolnými serpentínami na prah doliny Žabích plies a tam sme si urobili oddych a trošku sa občerstvili. Odtiaľto sme už mali krásne výhľady -

na hrebeň Bášt, Voliu vežu, Žabieho koňa i náš dnešný cieľ - Rysy. Okolo nás prúdili stáda turistov, tak sme sa poponáhľali aj my. Kvôli zástupom sa na reťaziach do kotliny pod Váhou trošku čakalo, ale čoskoro sme boli v teple Chaty pod Rysmi (13,50h.). Zdržali sme sa iba krátko, iba čo som sa pozdravil s kamoškou Mirkou, ktorá tu pracuje a pokračovali sme do sedla Váha, kde sa nám odkryla panoráma severnej časti Tatier.
     Ešte 150m a boli sme na vrchole Rysov, vo výške 2 499m (14,45h.). Pokochali sme sa výhľadmi - od Kriváňa po Belianske Tatry, oddýchli, najedli a

pobrali dole (aj tak sa na vrchole ne-dalo kvôli množstvu ľudí hnúť). Cestou sme predbehli skupinu: "Tri pevné body" a zastavili sme sa opäť na chate. Porozprával som sa opäť s Mirkou, Renáta s Láďom a pokračovali sme. Cestou dole začalo snežiť - takže sme výstup podnikli naozaj na poslednú chvíľu.
     Už sa pomaly stmievalo, keď sme došli ku autu (18,35h.).
     Na večeru sme mali spaghetti so sauceom a la Aďka, poriadne sme sa napráskali a zvyšok večera (do 0,30h.) sme strávili rozhovormi a pozeraním obrázkov na PC.

     Po včerajšom výstupe sme si po- spali do 9-tej. Vonku prší, Tatry, ukryté za mračnami sú biele od prvého toho- ročného snehu. Včerajší odvážny ná-vrh výstupu na Kriváň tým definitívne padá (aj tak sa nám nechcelo).
     Po raňajkách opäť sadáme do auta - smer Kežmarok. Zaparkujeme blízko námestia a prejdeme sa mestom sme-rom ku hradu. Je chladno a fúka. Vstup je až o 13,00h., preto sa vraciame do

mesta. Prechádzame Starým trhom, okolo hlavného kostola a zvonice a uličkami sa "domotáme" ku evanjelic-kému kostolu, drevenému kostolíku a bývalému lýceu.
     Potom sa už rýchlo vraciame k hra-du. Expozícia z histórie mesta bola celkom zaujímavá, zaujala hlavne informácia o rozdupaní mŕtvej manželky majiteľa hradu koňmi cisárskych vojsk. Niečo sme aj nafotili a potom sa prihlásil

aj hlad. Pirohy v pizzérii Palermo chutili a keďže už bolo pokročilé popoludnie, pobrali sme sa domov, do Popradu.
     Okolo 17,00h. Gabika štartuje auto a košičania odchádzajú domov.
     Táto akcia, podľa reakcií účast-níkov, dopadla dobre, preto dopo-čutia na ďalších tatranských akciách, ktoré určite budú nasledovať.