...
a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...
|
Latorica 2002 |
|
|
4.
- 7. júl 2002 |
|
loď č.1: Arpi & Nika & Radka
loď č.2: Gabika & Ivanka
loď č.3: Havaj & Monica
loď č.4: Henry & Diana
loď č.5: Paľo & Barborka
loď č.6: Peter & Renka
loď č.7: Sväťo & Marek
loď č.8: Števo & Zuzka |
|
prvý
a posl. deň búrky a dážď, ináč slnečno a veľmi teplo |
|
|
štvrtok - 4.7.2002
Košice
- Čierna n. Tisou - tábor 1km za mostom do V. Kapušian
|
|
Ráno
okolo 7.20 sa na stanici stretávajú Zuzka, Števo, Peťo,
Marek, Havaj, Monika. Prichádza aj Renča, Henrik a Diana
a nakoniec aj boss Paľo s Gabikou, Ivankou a Barborkou.
Všetci, okrem Paľa, ktorý ide odniesť auto domov a nastúpi
až na malej stanici, sa vo vlaku zvítavame so Sväťom.
Paľo vlak na "malej stanici" stíha a tak sa všetci tešíme
ešte na Arpiho s Radkou a Nikou, ktorí nás čakajú v
Čiernej nad Tisou. Arpi nám |
autom zoberie
všetky batožiny, tak sa rýchlo posilníme zmrzlinou a vydávame
sa na pešiu túru k vytúženej Latorici.
Po hodinke chôdze sa už zvítavame
s našimi vecami a fúkame plavidlá. Vodička je celkom príjemná,
zatiaľ ani komáre veľmi neotravujú (boja sa ovadov?) a tak
vychutnávame prvé kilometre. Naším cieľom je super lúčka
asi 300m pred cestným mostom pri obci Leles a krásne mŕtve
rameno s leknami.
|
To
ale bolo asi tak pred 11-timi rokmi. Teraz tu nie je žiadna
lúčka a ani rameno. Začína dážď, ktorý sa nám dnes vyhol
už 3-krát. Núdzovo hľadáme vhodné miesto na vylodenie. Našli
sme. Do blata zapadávame len po kolená vďaka obetavosti
niektorých makačov. Počasie nám však dovolí ešte postaviť
stany bez dažďa, čo rýchlo využijeme, uvaríme večeru a keďže
začína opäť pršať, volíme spánok. |
|
|
piatok - 5.7.2002
tábor za mostom do
V. Kapušian - lúka za prítokom Laborca
|
|
Budíme
sa do krásneho a slnečného počasia. Po doplnení zásob vody
(poniektorí aj pivom) sa naloďujeme na vodu a tešíme sa
zo slnečného počasia.
Tok rieky je stále nenáročný,
len vo výnimočných prípadoch sa objaví nejaká prekážka v
podobe zvaleného stromu na vode. A ak je aj hĺbka vody priaznivá
a dno pieskové, vyskakujeme z lodiek a šantíme popri splavovaní.
Plavidlá spájame do najrôznejších formácií a všetci, až
na krajných sa te- |
šia, že
nemusia veslovať.
Tak ako včera, aj dnes už
nenachá-dzame tú povestnú super lúčku na bivak (ako sa dozvedáme
neskôr, nikto tu už dobytok nepasie a preto to tu všetko
zarástlo) a prekračujeme plán v splavovaní. Sprava sa už
pridáva vodná posila - rieka Laborec. A tak na trocha
pomalšej, ale za to teplejšej vode (darmo Vojany sú stále
v prevádzke) pokračujeme v hľadaní bivaku, až kým nenachádzame
super pieskovú pláž, na ktorej sú už miestni, |
no nás
je viac a tak bez zbytočných diskusií sa rozhodujeme ukotviť.
Večer sa vyšantili najmä deti.
Dokonca sme mali aj prednášku s názornou ukážkou našej poslednej
"žralokovitej ryby" - jesetera malého a diskusiu o presnej
hĺbke tunajšej vody, je to ozaj 11 metrov, alebo len 10,5m?.
Za bzukotu komárov sa uberáme postupne do stanov (už nám
je pri ohni zima) a ideme spať. |
|
|
sobota - 6.7.2002
lúka za prítokom Laborca
- plážové kúpalisko pri Brehove
|
|
Ráno
nás opäť budí slniečko. Pred nalodením na vodu ešte využívame
krásnu pieskovú pláž a deti (aj poniektorí starší) Arpiho
čln ako šmýkačku. Pred nalodením ešte stíhame spoločné fotografovanie.
Ale zrazu čo-to? Objaví sa
neznáma loďka a za ňou ďalšia, ... a makač nám vysvetľuje,
že ich je asi až 30? Hmm, to je zase riadny úspech propagácie
akcií JVS na internete (len títo asi
nemali dovolenku, aby sa pridali už vo štvrtok). Po vyzvedaní
sa však dozvedáme, že je to splav 5-tich riek |
Zemplína
a títo šťastní nemuseli splavovať Ondavu (tí, ktorí ju ešte
nevideli pochopia v nedeľu).
V klasicky spojených zostavách
pokračujeme aj dnes, pojedáme, čo kto má v loďke. Slniečko
je už veľmi silné a väčšina z nás sa už pred ním chráni
ako sa dá. Po chvíli sa pred nami objavuje naša stará známa
pláž, na ktorej sa Ema učila plávať. Avšak tých 10 rokov
ju zmenilo tak, ako aj všetky naše predošlé "isté fleky".
Vybagrovaný prístup a množstvo kúpajúcich sa z neďalekej
obce nás od |
tábora
na tomto mieste odradili. A hneď pár metrov nižšie sa objavuje
na opačnom brehu super piesková pláž.
Vyloďujeme sa, čvachtáme,
staviame super odolný hrad - najmä voči kopancom a dopĺňame
tekutiny v obci Brehov.
Po menšej diskusii ostávame a budujeme tábor. Komáre sú
tu opäť otravné a štípu, ryby neberú ako vždy a tak sedíme
pri ohníku a diskutujeme o ďalších akciách. |
|
|
nedeľa - 7.7.2002
plážové kúpalisko
pri Brehove - Streda n. Bodrogom - Košice
|
|
Prvé
ranné vtáčatá sú Havaj s Monikou, ktorí musia stihnúť skorší
vlak domov (do Hniezdneho ich ešte čaká dlhá cesta), takže
do Stredy nad Bodrogom pokračujú sami.
My sa ráno ešte poslednýkrát
okúpeme v čistejšej vode a potom už len po vode vyhľadávame
tieň, aby sme čo len nachvíľu unikli pred silnými slnečnými
lúčmi. Loď Arpiho ale dnes mení posádku,
najmladšiemu tímu pod vedením Arpiho a v doprovode Gabiky
sa veľmi darí. Predbiehajú nás o stošesť - darmo, veď sú
to najmladšie členky JVS. Po pár kilometroch konšta- |
tujeme,
že bivak pri obci Zemplín
nie je najhorší, len keby tá Ondava nebola taká špinavá.
Po prítoku Ondavy do Latorice
sa zrazu ocitáme na Bodrogu, ktorý nás svojou čistotou vôbec
neláka okúpať sa. Pomaly sa teda preveslujeme až k prvej
dedine tesne pri vode - obci Ladmovce.
Podľa mapy by sa za touto obcou mal nachádzať prístav nákladných
lodí. A už aj počujeme spúšťanie pltí na vodu. Alebo žeby
to bola búrka? Áno, je to búrka a zastihuje nás v cieľovej
rovinke, asi 100 až 200 m pred cestným mostom v |
Strede
nad Bodrogom.
Makač Peťo sa to len len stíha
pod most, my ostatní mokneme a nepomáhajú ani pršiplášte.
Aj dnes nás čaká prekvapenie. To malé kovové mólko na ľavom
brehu rieky sa zmenilo na prístav s veľkými loďami (oproti
našim malým ľodkám).
Vyloďujeme sa tesne pod mostom
vpravo. Počasie nám dáva chvíľu bez dažďa na pobalenie vecí
(len asi chce, aby nám neušiel vlak). Všetko vynikajúco
stíhame. Už len pár kilometrov vlakom domov a končí sa splav
Latorica 2002. |
|
Krásu Latorice
tento rok vychutnalo 8 lodí a 17 makačov, po 12-tich rokoch
sme teda vstúpili do tej istej vody veľmi radi.
Napísala:
Zuzka
Nafotil:
Peter
|
|