Pozvánka na akciu
koniec stránky

... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ... a ako to dopadlo ...

Latorica 2002

4. - 7. júl 2002

loď č.1: Arpi & Nika & Radka
loď č.2: Gabika & Ivanka
loď č.3: Havaj & Monica
loď č.4: Henry & Diana
loď č.5: Paľo & Barborka
loď č.6: Peter & Renka
loď č.7: Sväťo & Marek
loď č.8: Števo & Zuzka
prvý a posl. deň búrky a dážď, ináč slnečno a veľmi teplo


Komár
Marek
Barborka
Gabika
Sväťo
Monika
Arpi
Účastníci splavu Latorica 2002: - zadný rad, zľava: Peter, Diana, Arpi, Henry, Renáta, Paľo, Števo, Marek, Havaj - predný rad, zľava: Sväťo, Dominika, Radka, Barborka, Ivanka, Zuzka, Gabika, Monica
Ivanka
Dianka
Števo
Peter
Dominika
Zuzka
Havay
Radka
Henry
Renka
Paľo

Fotopríloha z 1.dňa

štvrtok - 4.7.2002

Košice - Čierna n. Tisou - tábor 1km za mostom do V. Kapušian
 
     Ráno okolo 7.20 sa na stanici stretávajú Zuzka, Števo, Peťo, Marek, Havaj, Monika. Prichádza aj Renča, Henrik a Diana a nakoniec aj boss Paľo s Gabikou, Ivankou a Barborkou. Všetci, okrem Paľa, ktorý ide odniesť auto domov a nastúpi až na malej stanici, sa vo vlaku zvítavame so Sväťom. Paľo vlak na "malej stanici" stíha a tak sa všetci tešíme ešte na Arpiho s Radkou a Nikou, ktorí nás čakajú v Čiernej nad Tisou. Arpi nám
autom zoberie všetky batožiny, tak sa rýchlo posilníme zmrzlinou a vydávame sa na pešiu túru k vytúženej Latorici.
     Po hodinke chôdze sa už zvítavame s našimi vecami a fúkame plavidlá. Vodička je celkom príjemná, zatiaľ ani komáre veľmi neotravujú (boja sa ovadov?) a tak vychutnávame prvé kilometre. Naším cieľom je super lúčka asi 300m pred cestným mostom pri obci Leles a krásne mŕtve rameno s leknami.
     To ale bolo asi tak pred 11-timi rokmi. Teraz tu nie je žiadna lúčka a ani rameno. Začína dážď, ktorý sa nám dnes vyhol už 3-krát. Núdzovo hľadáme vhodné miesto na vylodenie. Našli sme. Do blata zapadávame len po kolená vďaka obetavosti niektorých makačov. Počasie nám však dovolí ešte postaviť stany bez dažďa, čo rýchlo využijeme, uvaríme večeru a keďže začína opäť pršať, volíme spánok.

Fotopríloha z 2.dňa

piatok - 5.7.2002

tábor za mostom do V. Kapušian - lúka za prítokom Laborca
 
     Budíme sa do krásneho a slnečného počasia. Po doplnení zásob vody (poniektorí aj pivom) sa naloďujeme na vodu a tešíme sa zo slnečného počasia.
     Tok rieky je stále nenáročný, len vo výnimočných prípadoch sa objaví nejaká prekážka v podobe zvaleného stromu na vode. A ak je aj hĺbka vody priaznivá a dno pieskové, vyskakujeme z lodiek a šantíme popri splavovaní. Plavidlá spájame do najrôznejších formácií a všetci, až na krajných sa te-
šia, že nemusia veslovať.
     Tak ako včera, aj dnes už nenachá-dzame tú povestnú super lúčku na bivak (ako sa dozvedáme neskôr, nikto tu už dobytok nepasie a preto to tu všetko zarástlo) a prekračujeme plán v splavovaní. Sprava sa už pridáva vodná posila - rieka Laborec. A tak na trocha pomalšej, ale za to teplejšej vode (darmo Vojany sú stále v prevádzke) pokračujeme v hľadaní bivaku, až kým nenachádzame super pieskovú pláž, na ktorej sú už miestni,
no nás je viac a tak bez zbytočných diskusií sa rozhodujeme ukotviť.
     Večer sa vyšantili najmä deti. Dokonca sme mali aj prednášku s názornou ukážkou našej poslednej "žralokovitej ryby" - jesetera malého a diskusiu o presnej hĺbke tunajšej vody, je to ozaj 11 metrov, alebo len 10,5m?. Za bzukotu komárov sa uberáme postupne do stanov (už nám je pri ohni zima) a ideme spať.

Fotopríloha z 3.dňa

sobota - 6.7.2002

lúka za prítokom Laborca - plážové kúpalisko pri Brehove
 
     Ráno nás opäť budí slniečko. Pred nalodením na vodu ešte využívame krásnu pieskovú pláž a deti (aj poniektorí starší) Arpiho čln ako šmýkačku. Pred nalodením ešte stíhame spoločné fotografovanie.
     Ale zrazu čo-to? Objaví sa neznáma loďka a za ňou ďalšia, ... a makač nám vysvetľuje, že ich je asi až 30? Hmm, to je zase riadny úspech propagácie akcií JVS na internete (len títo asi nemali dovolenku, aby sa pridali už vo štvrtok). Po vyzvedaní sa však dozvedáme, že je to splav 5-tich riek
Zemplína a títo šťastní nemuseli splavovať Ondavu (tí, ktorí ju ešte nevideli pochopia v nedeľu).
     V klasicky spojených zostavách pokračujeme aj dnes, pojedáme, čo kto má v loďke. Slniečko je už veľmi silné a väčšina z nás sa už pred ním chráni ako sa dá. Po chvíli sa pred nami objavuje naša stará známa pláž, na ktorej sa Ema učila plávať. Avšak tých 10 rokov ju zmenilo tak, ako aj všetky naše predošlé "isté fleky". Vybagrovaný prístup a množstvo kúpajúcich sa z neďalekej obce nás od
tábora na tomto mieste odradili. A hneď pár metrov nižšie sa objavuje na opačnom brehu super piesková pláž.
     Vyloďujeme sa, čvachtáme, staviame super odolný hrad - najmä voči kopancom a dopĺňame tekutiny v obci Brehov. Po menšej diskusii ostávame a budujeme tábor. Komáre sú tu opäť otravné a štípu, ryby neberú ako vždy a tak sedíme pri ohníku a diskutujeme o ďalších akciách.

Fotopríloha zo 4.dňa

nedeľa - 7.7.2002

plážové kúpalisko pri Brehove - Streda n. Bodrogom - Košice
 
     Prvé ranné vtáčatá sú Havaj s Monikou, ktorí musia stihnúť skorší vlak domov (do Hniezdneho ich ešte čaká dlhá cesta), takže do Stredy nad Bodrogom pokračujú sami.
     My sa ráno ešte poslednýkrát okúpeme v čistejšej vode a potom už len po vode vyhľadávame tieň, aby sme čo len nachvíľu unikli pred silnými slnečnými lúčmi. Loď Arpiho ale dnes mení posádku, najmladšiemu tímu pod vedením Arpiho a v doprovode Gabiky sa veľmi darí. Predbiehajú nás o stošesť - darmo, veď sú to najmladšie členky JVS. Po pár kilometroch konšta-
tujeme, že bivak pri obci Zemplín nie je najhorší, len keby tá Ondava nebola taká špinavá.
     Po prítoku Ondavy do Latorice sa zrazu ocitáme na Bodrogu, ktorý nás svojou čistotou vôbec neláka okúpať sa. Pomaly sa teda preveslujeme až k prvej dedine tesne pri vode - obci Ladmovce. Podľa mapy by sa za touto obcou mal nachádzať prístav nákladných lodí. A už aj počujeme spúšťanie pltí na vodu. Alebo žeby to bola búrka? Áno, je to búrka a zastihuje nás v cieľovej rovinke, asi 100 až 200 m pred cestným mostom v
Strede nad Bodrogom.
     Makač Peťo sa to len len stíha pod most, my ostatní mokneme a nepomáhajú ani pršiplášte. Aj dnes nás čaká prekvapenie. To malé kovové mólko na ľavom brehu rieky sa zmenilo na prístav s veľkými loďami (oproti našim malým ľodkám).
     Vyloďujeme sa tesne pod mostom vpravo. Počasie nám dáva chvíľu bez dažďa na pobalenie vecí (len asi chce, aby nám neušiel vlak). Všetko vynikajúco stíhame. Už len pár kilometrov vlakom domov a končí sa splav Latorica 2002.


Krásu Latorice tento rok vychutnalo 8 lodí a 17 makačov, po 12-tich rokoch
sme teda vstúpili do tej istej vody veľmi radi.


Napísala: Zuzka
Nafotil: Peter

začiatok stránky