Opäť sú tu veľkonočné sviatky, a tak sa medzi 9-10 hod. stretávame v Jablonove pred domom Gabikiných starých rodičov.
     O 8.00 dorazila Zuzka so Števom a o 9tej už stretávajú Peťka B. (s autom z "plynárenského priemyslu"). V časovom limite to tentoraz stíha aj Paľo, Gabika, Ivanka a Barborka Kočišovci. Z BA dorazil aj Ivan (bez Želwy, nepočúvala, tak ju nechal doma) a tak sa po zvítaní a krát-

kej debate rozhodujeme ísť autami až na chatu.
     Cesta je celkom dobrá (keby boli také aj v Rumunsku), chata je stále celá. Ubytujeme sa a po posilnení si ideme obzrieť nové objavy. Nádejná je vraj 007, ale obzeráme aj iné. Popri ceste k chate objavujeme ozaj nádejnú "dieru" a po obhliadke konštatujeme, že je to veľmi perspektívne.
     Večer posilnení ideme spať a tešíme sa na nové objavy.

     Paľo vykopal 3 metre a objavil "JU". No vraj sme ho skoro zobudili a už nevie, kde to bolo. Takže sa všetci vyberáme k perspektívnemu objavu pri ceste.
     Vyzbrojili sme sa lopatou a motykou s rúčkou z gaštanového (alebo žeby orgovánového?) dreva. Pri kopaní sa striedajú Paľo, Ivan, Peťo a Števo. Ešte čakáme Mira s Ankou, ktorí majú dôjsť za nami. Od Paľa dostali aj mapu s farebne označenou cestou, a tak dúfame, že prídu ešte dnes (že mapu nechali doma ešte nevieme).
     Zrazu počujeme zvuky nejakého auta. Zuzka, Ivka, Bar-

borka a Števo sa ich vyberajú čakať na cestu, aby nebodaj nezablúdili. Po hodine vyčkávania, chodenia a telefonovania to vzdávame. A zrazu sa na ceste objavuje auto. Áno, je to Miro s Ankou, otvárajú nám iba okienko a vraj "vlci!" (v panike nestíhajú viac povedať).
     Vybaľujú sa a pridávajú k skupinke makačov - kopačov. Všetci sa tešíme, že uvidíme živého vlka, no nikde nič. A tak so sklamaním neprichádzajúceho objavu a ani vlkov, ideme večer späť na chatu. Potrebujeme správny oddych pred ďalšími objavmi.

     Ráno vstávame o niečo skôr, lebo nastávajúci objav nás ťahá k práci. No po posune času zisťujeme, že až tak málo hodín zas nie je a tak šup kopať. Veď nám zostáva už len "niekoľko metrov" (nik nevie koľko to je). Makači určili už aj predpokladaný smer priepasti a na druhej strane cesty našli ďalšiu perspektívnu prepadlinu. A keďže je lopatka nevyužitá, tak poďho do kopania. Po vykopaní niekoľkých desiatok cm to už vzdávajú, vraj nie je až tak perspektívna.
     Návrat k starej "diere" je jednoznačný. Časť ľudí už len oddychuje. Zhora sa na to dívame ako na nekonečný ruský film. Paľo už len obkopáva nejaký balvan a zrazu

zdola počuť výkrik: "A je to túú. Mám to." Motyka sa mu prepadla do prázdna . Dokumentujeme tento objav, je 14.20 a po odstránení väčšieho kameňa sa objavuje menšia diera. Nik nevie, čo bude nasledovať, pretože je tam dosť kamenia. A tak Paľa strieda Peťo a pokračuje v objave novej priepasti. Strieda ho Ivan, Števo, Miro... a makač Paľo, ktorý po odstránení ďalšej kamennej zátky konštatuje, že z objavu dnes nič nebude. Ešte si na náš veľký objav musíme chvíľu počkať. Smutní, ale aj šťastní, veď je pekné počasie a sme zdraví (aj keď bez objavu), sa vraciame na chatu.
     Posledné debaty pri ohníku a ide sa spať.

     Á je to tu. Deň, na ktorý sa my babenky veľmi netešíme, ale zato chlapi si prídu na svoje. Začína sa oblievačka a šibačka.
     Chlapi dostávajú po vajci, niektorí aj po dvoch - troch. Väčšina sa už balí a ponáhľa domov, ostávajú iba všetci Kočišovci a Števo. Paľo ešte ponaháňa brontosaurov po

Dolnom vrchu, no keď už vlci neboli a vydávame sa aj my na cestu domov.
     Skončila sa na naša tradičná Veľká noc na Dolnom vrchu. Aj keď nejaký náznak objavu už bol, no ten najväčší na nás stále ešte niekde čaká.