Veľmi príjemná túra, už takmer v jarnom počasí. Keď som nasadal v Poprade do rýchlika ku Renáte, krajina bola zaliata raňajším slnkom a sľubovala krásny deň. Kraľovany nás privítali zamračenou oblohou a špinavou stanicou. O to príjemnejšie bolo posedenie pri káve v útulnom penzióne Rosnička vedľa stanice. "Ančou" z posl. nástupišťa sme sa 1 zastávku presunuli proti toku Oravy do miesta východiska - Kraľovian, zastávka. Lávkou sme prešli cez mohutnú Oravu (čo tak skúsiť to raz splaviť?) na druhý breh. Pred nami sa rysoval náš dnešný cieľ - Šíp.

          Neustále sa zhovárajúc, rozbahneným terénom, sme začali spočiatku miernejším, neskôr strmším terénom naberať výšku. Ani sme sa nenazdali a vyšli sme na široké priestranstvo s chutnými dreveničkami - Podšíp (750m), odkiaľ sa nám už odkryl pekný výhľad do doliny Váhu i späť do doliny Oravy. Na západe sa v oblakoch strácali vrcholky Malofatranských končiarov: Kriváňa, Stohu a Rozsutca. Malá fotografická pauza a pokračujeme veľmi strno nahor, pomedzi vápencové bralká Zadného Šípu. Z braliek sme mali stále lepší a lepší výhľad, ešte strmo hore lesom cez snehové polia a sme pri kríži na vrchole Zadného Šípu (1143m). Výhľad do údolia Váhu je unikátny, smerom na sever nám vo výhľade zavadzia les. Krátka pauza na občerstvenie a pokračujeme hrebeňom smerom ku hlavnému vrcholu, ktorý už vidíme. Na hrebeni je ešte veľa snehu, je mokrý, miestami sa zaboríme až po kolená. Veľmi potešujúce je, že stále viac a viac presvitá slniečko a tiež oblačnosť sa dvíha. Prechádzame pomedzi fotogenické bralká a na blízkom výčnelku sa nám naskytne asi najkrajší výhľad dnešného dňa. Výhľad máme na všetky svetové strany: Veľká Fatra na juhu, pod nami hlboké údolie Váhu, na severe údolie Oravy so železn. stanicou, odkiaľ sme cca pred 3h. vyrazili, teraz už pekne vidno i Malofatranský hrebeň s rozložitým Stohom a bralnatým Rozsutcom. Všade naokolo kopce a hlboké údolia, korunované majestátnym Chočom na východe, na ktorý sme sa vyštverali s Renátou presne pred mesiacom.

          Zbiehame do plytkého sedielka, krátky výšvih a sme na vrchole Šípa (1170m). I odtiaľ je nádherný výhľad. Sedíme na tráve, slniečko sa snaží ostošesť a je tam veľmi príjemne. Vrcholový dúšok z ploskačky, niečo zjeme, venujeme posledné pohľady Rozsutcu i Choču a odchádzame. Máme cca 1,40h. na zostup do Stankovian, ku vlaku. Zostup vedie hrebeňom na východ, neskôr odbočíme do severného úbočia, kde je ešte veľa mokrého snehu. Trošku sa šmýkame a prebárame, listnatý les vystriedal ihličnatý a po cca 1/2 h. výjdeme z lesa na širokú lúku Žaškovského sedla. Je už jasné, že stíhame a v pokojnom tempe zostupujeme dolinou do Stankovian.

          Zo Stankovian sa odvezieme 1 zastávku späť do Kraľovian, kde opäť v Rosničke strávime 1/2h. čakanie na rýchlik domov...