Pripekajúce slnko nám nedovolí dlho ležať v spacákoch, raňajkujeme, kúpací fanatici skúšajú vodu v tajchu.
     O 10,05h. sa nám darí vyraziť autami do Banskej Štiavnice. Zastavujeme sa pri Banskom skanzene. Vstup dohaduje Ivan (boss akcie) na 15,45h., preto odchádzame do mesta (kto autom, kto peši). Je krásne (mesto) a chytá za srdcia aj tých, ktorí tu v živote neboli. Zrúcanín ubúda, ale je ich tu ešte dosť. Vežičky, tajomné uličky, schodíky, múriky a cestičky vinúce sa strmo do úbočí okolitých kopcov vytvárajú atmošku, ktorej musí podľahnúť každý človek (nie iba Roman). Navštívime Mineralogické múzeum so zbierkou minerálov z celého Rakúsko-Uhorska, obedujeme v Country clube a kým si os-

tatní prezerajú Starý zámok, ja s Renátou (musíme byť vždy extra) počúvame veľmi zaujímavý výklad starého pána v Kammerhofe.
     Všetci sa stretávame pred 16,00h. pred Banským skanzenom, fasujeme plášte, prilby a svetlá a absolvujeme okruh po štôlni Bartolomej s banskou technikou. O 17,30h. vystupujeme na povrch a vraciame sa na náš starý flek ku Evičkinému jazeru. Staviame si stany, večeriame a venujeme sa plávaniu a čĺnkovaniu.
     So západom slnka prišla kosa, sedíme pri táboráku, popíjame a sledujeme aktivity Perseidov (či čo nám to poletovalo nad hlavami). Okolo 21,00h. k nám dorazila Diana. Je nás čoraz viac (aj aut), čo robí z akcie Bigakciu.

     Absolvovali sme chladnú noc a horúce ráno. Schladzujeme sa v tajchu, ale voda je chladná až príliš. Pondelok múzeám nepraje, preto sme si dnes takticky naplánovali Sitno. Balíme a balíme, ale nejako sa nedarí. A nakoniec ... Načo sa ponáhľať, veď je dovolenka.
     O 11,30h. sme v kempe pri Počúvalskom jazere. 150.-Sk za dvojicu, stan a auto je veľa a tak sme prišli na to, že nám vlastne pri "Evičke" nič nechýba. Vyrážame po lesnom chodníku a cez Tatársku lúku o 13,00h. zdolávame

v kompletnom zložení najvyšsí kopec Štiavnických vrchov - Sitno (1009m). Výhľad z rozhľadne nás stojí neuveriteľných 2.-Sk (!). Je síce opar, ale je pekný (výhľad).
     Vraciame sa dole k autám a zvyšok dňa trávime kúpaním, opaľovaním a debatovaním pri Počúvalskom jazere. O 17,10h. sadáme do aut a vraciame sa na naše táborisko pri Evičke. Znášame drevo, táborák horí dlho do noci. Zamračilo sa, nasleduje teplá noc.

     Na dnešný deň sme si pripravili program s dorazením zvyšných múzeí v Štiavnici. Autá zaparkujeme pri Novom zámku - rakete (ako ho správne ktosi pripodobnil) s expozíciou protitureckých bojov. S Renátou pokračujeme okolo klopačky na Starý zámok, ostatní túžia po návšteve Kammerhofu (furt musia byť extra). O 13,30h. sa všetci stretávame v Country Clube pri guľkách a Šuby-Duby.

     Odvšadiaľ viditeľná Kalvária nás už od prvého dňa láka. Výstup je strmý, zničené kaplnky vyvolávajú smútok. Pohľad z vrcholu je nádherný, škoda, že Štiavnica je v protisvetle. Pri návrate prechádzame Botanickou záhradou v areáli stredných priemysloviek, zvedaví sme na veľkú sekvoju.
     Večer trávime na terase penziónu Matej a túlaním sa uličkami k autám.

     Noc i ráno boli veľmi teplé, Ivan preto operatívne vyhlásil branno-športový deň (tzv. guleválalny). Nikam sa nepôjde, celý deň je vyhradený na kúpanie, čĺnkovanie a ničnerobenie.
     My, čo takí nervóznejší (ja, Renáta, Diana a tmavý Laco), máme toho už o 11,00h. dosť a odchádzame autom na prieskum termálnych kúpeľov do Sklených Teplíc. Aj

tam sme sa síce iba kúpali, ale opaľovali sme sa v tieni stromov, čo sa na Evičke nedá. Voda bola horúca a mali sme výlet. Na večeru sme šli do Mateja, stretli sme sa tam s Romanom.
     Večer bol (ako vždy) táborák, robili sme plány na zajtra (a na Psie diery) a spať sa šlo dosť skoro.

     Budíček od Ivana ráno o 7,00h. nepotešil a plánovaný odchod o 8,00h. aj tak nevyšiel. Stany sme neskladali, postrážia nám ich kolegovci z lúky a my sme odišli autami do Žibritova, odkiaľ sme sa v dvoch skupinách snažili trafiť (nedarilo sa) po zelenej značke na Štangarígel - bralko z päťbokých šutrov uprostred lesa.
     Zo Žibritova sme sa presunuli do Svätého Antona (či Antola). Naobedovali sme sa v hostinci a po príchode zvyšku partie zo stopovania po Štangarígli sme sa šli pokukať po zámku (á 60.-Sk). Celom pekný, aj keď vyzerá,

že odvtedy, ako odišiel posledný Coburg, nebola doň investovaná ani koruna.
     Po prehliadke zámockého parku, jazierka a akvaduktov sme zamierili ešte do arboréta v Kysihýbli. Videli sme ho iba spoza plota, ale prešli sme sa náučným chodníkom ku umelej jaskyni - kde bol kedysi ťažený ryolit. Prehliadkou jaskyne pri sviečkach sme ukončili dnešný program.
     Zvyšok večera sme opäť strávili na večere u Mateja a do nášho tábora pri Evičke sme sa vrátili až za tmy. O 23,00h. dorazil z Košíc k táboráku makač Jaro.

     Ráno ma zastihlo pri kúpaní v tajchu. Dnes sme mali ísť do Brhloviec a na Čabraď. Šefo Ivan to trošku pozmenil a o 10,10h. sme sa stretli pri prachárni (zatvorené), odtiaľ sme pokračovali okolo Klingra k ústiam starých šácht a na Hornú Roveň. Zničená strojovňa ťažobnej veže nás znechutila natoľko, že sme sa väčšina rozhodli predsa len pre tie Brhlovce.
     Okolo 12,00h. sme zašli na Počúvalské jazero. Kúpať a opaľovať sme sa vydržali do 14,30h. Potom sme cez Žemberovce dorazili konečne do Brhloviec ku skalným domom. Pripomínalo to Rumunsko - múzeum zatvorené.

Stretli sme tu Kočišovcov, nafotili čo sa dalo a o 16,00h. sme boli opäť v Štiavnici. Prechádzky, posledné nestihnuté foto a stretnutie opäť u Mateja. Rozlúčka s Henrikom odíďuvším za rodinou do Zl. Moraviec a návšteva zničeného židovského cintorína.
     Posedenie v čajovni pod Klopačkou bolo celkom zábavné. Asi 1h. sme čakali na čaj (vraj veľa ľudí!!!), až sme si ho začali krátiť kartami. Kým sme potom dohrali (Diana sa stala jediným a absolútnym víťazom), bolo skoro 22,00h. Štiavnica bola pekne vysvietená. Bol to pekný večer na rozlúčku. Záverečný táborák.

     A je tu sobota. To nám to nejako rýchlo ubehlo. Asi preto, lebo nám tu bolo každému veľmi príjemne. Napriek teplu, som nejaký nachladený a kýcham ostošesť. Balíme, v meste robíme posledné nákupy a o 11,05h. vyrážame. Smer Muráň. Rodeo.
     O 13,15h. sa všetci stretávame v Tisovci. Cez sedlo Dielik pokračujeme k Muránskej Zdychave, kde registru-

jeme množstvo ľudí a aut. Rodeo spočíva v súťažení cowboyov (-iek) v rôznych disciplínach ako: slalom na koni, zaháňanie kráv apod. Je to celkom zaujímavé, ale je strašne teplo, takže som celkom rád, že to celé pred 18,00h. končí.
      Rozlúčka s partiou, necelá hodinka cesty a som doma, v Poprade.