Poprad - miesto stretnutia tohto- ročného splavu. Dlhoročnú vernú Latoricu tentokrát vystriedal chladnejší a prudší Poprad. No čo už, treba aj na vode trochu vzrušenia. A tak sme sa všetci stretli vo vlaku - smer Bušovce. Je presne 9.56 a Želwa, Ivan, Charlie, Ďuri, Tóno, Zuzka, Havaj s Clifom a Uško sú naložení vo vlaku. Len Košičania chýbajú. Ich vlak má meškanie, a tak nenápadne robíme chaos vo vlaku,aby sme ho trošičku zdržali. O chvíľu prichádza aj košický rýchlik a už sa zvítavame s Kyselinou, Paľom, Zuzkou, Kuchynkou, Danou, Zelinkou a Romanom. No a sme všetci, vlak môže odísť.
     Ale nie ďaleko, iba do Veľkej Lomnice, lebo medzi Lomnicou a Kežmarkom je výluka. Tu presadáme

na autobus. Charlie pomáha a Ďuri s Havajom sú takí radi, že výsledkom sú dve zabudnuté igelitky vo vlaku - Ďuriho volejbalka s ešusom a Havajov alebo lepšie povedané Clifov čln čiže duša. Modernou autobusovou saunou ideme až do Kežmarku, kde opäť presadáme už na vlak. Igelitky už začínajú chýbať, a tak sa začína pátracia akcia po nich. Žiaľ, neúspešne. Z Bušoviec sa ešte Ďuri s Havajom nejakým telefónom pokúšajú "spojiť" so zabudnutými vecami, ale márne. Nie je tam totiž žiaden telefón.
     Pomaly sa presúvame pod ťarchou nabalených ruksakov a člnov k vhodnému miestu na nalodenie sa. Po nafúkaní člnov s naplnenými žalúdkami sa postupne naloďujeme a začíname splav. Po prvých minútach zisťujeme,

že vody je akosi málo a na niektorých miestach musíme aj vystúpiť. Aj Clif zistil, že sa mu pešo vo vode bez plavidla ide dosť zle, a tak ho Havaj nalodil na svoj jednomiestny čln. Ešte pár záberov veslami a prichádzame k veľmi frekventovanej plytčine. Okrem kúpajúcich sa detí musíme dávať pozor aj na auto a báger, aby nás tu niečo nezrazilo. Je tu aj zopár domov a my rýchlo dopĺňame zásoby vody (zahráme si volejbal) a plavíme sa ďalej až po náš bivak za Nižnými Ružbachmi.
     Tu vybaľujeme veci, staviame stany a Paľo si ide chytiť niečo na večeru. Poniektorí hrajú karty a po čase prichádza Paľo s prvým (ešte nevie, že aj posledným) úlovkom. Ten sme zapili vínom a išli spať.

     Ďalší deň začíname o siedmej ráno, Kyselinka zakričí "budíček", ale po zistení správneho času skoro všetci spia ešte ďalej. Uvaríme si čaj, naraňajkujeme sa a pomaly vyrážame za slnečného počasia ďalej po rieke Poprad, ktorý na rozdiel od Uhu lemujú kopce porastené ihličnatými stromami. Dnes je však voda o čosi plytšia, a preto musíme častejšie vystupovať. Havaj sa rozhodne, že si urobí náskok a počká nás pri Starej Ľubovni.
     Pred Ľubovňou na nás čakajú okrem Havaja aj malé Niagarské vodopády, na ktorých sme si vyskúšali stabilitu našich člnov a Ďuri aj odolnosť nohy voči skalám. Tá však nevydrží, a tak zastavujeme pri najbližšom moste vyhľadať nemocnicu a ... niečo do žalúdkov. Havaj si to zase razí dopre-

du, pokiaľ my ešte jeme.
     Z Ľubovne si všetci chtiví telefónu prišli na svoje a žiaľ nás tu opúšťa Kuchynka aj s Danou. Ďuri zisťuje, že asi svoju igelitku už neuvidí a pomaly sa s tým zmieruje. S novým elánom sa vyberáme pomaly ďalej tušiac, že bude asi pršať. Havaj, ktorý už z nášho dohľadu dávno dávno zmizol trénuje prevracanie sa s kajakom.
      My ostatní rostrúsene pokračujeme, ale pri prvých kvapkách už vyťahujeme pršiplášte a igelity a parkujeme pod stromami. Po prvých minútach prestáva pršať a my míňame Staroľubovniansky hrad. Avšak počasie nám dnes akosi nepraje a asi sme ešte neboli dosť mokrí, a tak začína pršať opäť. Premrznutí a premočení sa stretávame pod mostom neďaleko Chmelnice, niektorí sa prezliekajú do suchých vecí

a niektorí sa zahrievajú becherom. Po porade sme sa rozhodli, že musíme dobehnúť Havaja, ktorý nemá veľa zo svojich vecí pri sebe.
     Po dlhšej plavbe, pri ktorej zasa pršalo, a po dobrodružných perejách objavujeme Havaja s Clifom. Po malej dohode začíname hľadať vhodné miesto na prenocovanie. O niekoľko minút pristávame na pravom brehu, no ten nie je príliš vhodný, a tak ide Charlie s Havajom omrknúť ľavý breh. Tam je za trochou divočiny lúka, a tak sa vyloďujeme a rýchlo staviame stany, kým ešte vidno. Slnko veľmi nesvieti, a teda ani naše veci nechcú rýchlo uschnúť. Urobíme si aspoň ohník, uvaríme polievočku a rýchlo sa poberáme ohriať sa do našich spacáčikov.

     Ráno sa zobúdzame do hmly a tušíme, že dnes bude riadne horúco.
      Osviežení čajom a raňajkami začíname balenie vecí a naloďovanie. Aj dnes narážame na množstvo plytčín, no až pri Plavči naozaj poznávame, čo je to vodná turistika. Pekných pár metrov si potrápime nohy na kameňoch Popradu, no ten nám zasa svoju krásu ukáže za Orlovom, kde sa rozdvojuje a v strede vytvára ostrov. A keďže sme ešte stále veľmi roztrúsení, čakáme na opozdilcov na mieste, kde sa zlieva Poprad v jeden tok a ďalej pokračujeme spolu zasa po búrlivejších úsekoch, ktoré lemuje množstvo vŕb. Na jednej sa vysypali Ďuri s Uškom, aby nezabudli, ako sa už

raz dnes vysypali.
      Paľo si asi všimol, že pod Ďuriho vŕbou je ešte jedna, a tak si prichystal fotoaparát. Veď ešte neprišiel Charlie so Zuzkou. Tí išli dnešný deň vždy poslední, a keď sa pýtali na cestu, dostali odpoveď, že popod vŕby. Tu už nemohli urobiť nič, len sa nechať unášať silným prúdom okolo Ďuriho vŕby až ich to zastavilo na ďalšej vŕbe. Avšak prúd ich kajak unášal ďalej, a tak si aj oni nacvičili prevracanie. Paľo bol s ich výkonom veľmi spokojný, pretože urobil svoj životný snímok. Straty neboli až také vysoké, len nejaké to veslo, okuliare, šatka, pršiplášť, uterák a iné drobnosti. Takže po vyčerpaní vody z člna pokračujeme až do Čirča, kde nás

o 10.00 čakali colníci.
     No teraz je 14.30 a predsa stretávame troch pohraničníkov. Od nich sa dozvedáme, že nás čakali do 11.30. Našťastie aj zajtra je splav a môžu nás odbaviť o ôsmej ráno. Povolili nám stanovanie pri tunajšom jazere, ktoré bolo dosť čisté. Hneď to využil Charlie, ktorému kúpanie v Poprade nestačilo. Podľa jeho vzoru vliezli do vody skoro všetci.
     Za účelom získania stravy a pitiva sme navštívili okolité krčmy a obchody. Po občerstvení si líhame spokojne do spacákov ešte netušiac, že noc nám spríjemnia ľudia s embéčkou.

     Vstávame o pol siedmej, aby sme stihli odbavenie. Zbalení a prichystaní po dohode s colníkmi čakáme na ľavom brehu rieky neďaleko mosta.
     Ako tak čakáme a pripekáme sa na slnku, začujeme šupu. Z Tónovho člna sa akosi práši a nikto nechápe, prečo pašuje do Poľska práve granáty. Po menšej obhliadke člna usudzujeme, že Tóno so Zuzkou už do Poľska nepôjdu, lebo im od horúčavy praskol kajak. Po tejto udalosti všetci rýchlo znižujú tlak vzduchu vo svojich plavidlách. Zelinke však svitá nádej, že sa prepašuje cez hranice so Zuzkiným pasom. A tak sa aj stalo. Tí colníci (či už naši alebo poľskí) ju nevedia rozoznať podľa fotky a tak máme nového člena skupiny Zuzku Zelinkovú - Hanušovskú.
     Po úspešnom colnom a pasovom odbavení sa presúvame k rieke, kde sa naloďujeme. Roman až tak, že tam necháva svoje tenisky. Dnes sa plaví-me dosť svorne a aj slnko nehorázne

svieti. Poprad je pomerne kľudný, no nájdu sa aj rýchle úseky a už len zriedkavo plytčiny, kvôli ktorým by sme sa museli oddávať vodnej turistike. Havaj, ako ináč, aj tu naďalej trénuje prevracanie sa s člnom.
     Pri Legnave zisťujeme, že nám už hrajú muzikanti v žalúdkoch a preto sa vyloďujeme na poľskej strane a dopĺňame energiu. Pozdravíme sa tu aj s pohraničníkom na motorke, a pomaly sa naloďujeme a vyrážame ďalej. Slniečko postupne nahrádzajú mraky a dážď a my znova vyťahujeme pršiplášte a igelity. Zaparkovaní pod stromami si trocha oddýchneme a polhodinovej pauze sa o 6-tej rozhodujeme, čo ďalej. Máme na výber 3 možnosti:
* ísť poľskou železnicou späť do Čirča
  (vyžaduje si to valuty, ktoré nemáme)
* ukončiť splav po polhodinovej plavbe
  v Sulíne
* 2-hodinovú makačku do Mníšku nad

Popradom. Nakoniec sa všetci rozhodli pre Mníšek a tak sa začína ďalšia dobrodružná cesta.
     Rieka je tu pomerne rýchla, ale sú tu aj lenivejšie úseky. Keď asi po polhodine míňame Sulín, len málo ľudí verí, že dnes dôjdeme až do Mníška. Rozptýlením sú perfektné pereje a pekný západ slnka. Keď po dlhej dobe zazrieme prvý dom, v každom sa rozprúdi krv a svitne nádej, že sme pri Mníšku. Keď sa však tunajších opýtame, aká je to dedina, dostávame odpoveď, že Kače. Nie je to už od Mníška ďaleko a preto sa zanedlho po pekných perejách vyloďujeme. Keďže opäť táboríme neďaleko hraničného kameňa, nemôžeme si urobiť ohník.
     Za tmy, pri svite neďalekej lampy si postavíme stany a všetci okrem Charlieho si zložia svoje plavidlá. Keďže skoro ráno nám ide autobus, zaliezame do stanov.

     Dnešný deň začína zase hmlou. Dojeme zvyšky, ktoré nám ešte ostali a presúvame sa na autobusovú zastávku. Autobus nás odvezie do Starej Ľubovne, kde sa lúčime.

     Niektorí sa ešte rozhodnú navštíviť tunajší hrad, ostatní idú priamo domov. Skončil sa teda 6-ty ročník splavu, na ktorý budú všetci určite dlho spomínať, pretože si na vlastných nohách vyskú-

šali vodnú turistiku.

     A preto dovidenia na ďalších akciách vodnej turistiky!