Opäť sú tu veľkonočné sviatky, t.j. 4 dni voľna a plus 1.apríl už 5.výročie Dňa vtákov. Takže sme sa rozhodli vyraziť na Dolný vrch a preskúmať niekoľko priepastí. Poniektorí vstávajú už o druhej ráno, aby stihli vlak do Košíc, kde nás čaká prípoj do Jablonova n/T.
    Prví pasažieri nastúpili v Smiža- noch. Boli to Janko Havaš so svojím verným priateľom Clifom. V Spišských Vlachoch k nim pribudli Slávka a Astou. Na rozdiel od ľudí psy sa priateľsky nezvítali. Slávke to vôbec nevadilo, aspoň sa ľahko zbavila sprievodkyne, ktorá im až do Košíc umožnila cestovať načierno. Cestou do východoslovenskej metropoly k nim pribudlo mnoho veselých ľudí, všetko Spišiaci: Ďuri, Dano a Gabika. V Košiciach na železničnú stanici obdivovali "zahraniční turisti" naše krasivyje sabaki.
    Postupne prichádzajú ďalší členovia našej výpravy: Zuzka, Zelinka a na poslednú chvíľu Kuchynka. Tesne pred

šiestou vyráža náš vlak ŽSR rovno pod planinu Dolného vrchu. Na Malej stanici pristupuje ešte Paľo so svokrom, ktorého zásluhou môžeme užívať poľovnícku chatu. Vďaka pokazenej lokomotíve cesta ubieha veľmi pomaly.
     Okolo ôsmej hodiny vystupujeme v srdci Slovenského krasu. Kráčajúc ku miestu stretnutia sa pri nás zastavia pohraniční policajti, ktorí si chvíľu čítajú v našich občianskych preukazoch. Oznamujú nám nepríjemnú správu, že na planine nie je voda. Pri krčme stretávame Pištu s manželkou Inge. Chýba už len Ivan s partiou. Po vyše hodinke čakania sa s nimi konečne zvítame. Po neúspešnom zháňaní terénneho vozidla, ktoré by nás vyviezlo ku chate, napĺňame všetky dostupné nádoby vodou.
     Plne naložení opúšťame dedinu. Ivan a Pišta ešte zaparkujú svoje auto u Kyselininej babky. Potom nasleduje len náročný výstup na planinu. Bez väčších problémov sa ocitáme na jej hrane. Odtiaľ sa známymi cestami dos-

távame k vytúženej chate.
     Príjemné prekvapenie nám pripraví studňa Fertéš, ktorá je plná vody (prvoaprílový žart sa policajtom podaril). Keďže nám počasie stále praje po naplnení žalúdkov ideme zdolať prvé šachty. Piati mäkkýši však ostávajú strážiť chatu a hrať karty. Priepasť Žeriav sa zdá byť väčšine priúzka, preto sa rozhodnú zdolať Malú soviu. Fanatik Paľo sa predral aj cez úzke ústie Žeriava, naspäť však vyliezol len s veľkými problémami. Keď došiel za ostatnými Malá sovia sa pomaly napĺňala lezcami. Podporné družstvo v zložení: Slávka, Zelinka, Inge, Gabika operatívne riadili konzumovanie energetických bômb.
    Túžba po teple spôsobila krátky pobyt a urýchlený návrat na povrch. Tí poslední čakajúci na voľné lano sa zahrievali prenášaním kameňov a kmeňov stromov. Poslední vyliezali už za svitu Mesiaca. Po lahodnej večeri krásne uťahaní uložili sme sa spať.

   Budíme sa za kvapiek dažďa padajúceho na strechu našej chaty. Po príprave a konzumácii raňajok sa aj napriek dažďu vybavení pršiplášťami vydávame na ďalšiu malú výpravu. No predtým sa však ešte lúčime s Pištom a Inge, ktorí sa rozhodli, že nás opustia a pôjdu domov (jedlo nám však nechali). Po chvíli prichádzame na maďarsko-slovenskú hranicu, pozdĺž ktorej pokračujeme na východ. Zanedlho už obdivujeme skalnaté ústie priepasti Almásy zsomboly. Niektorí slintajú ... Veď je iba 3 metre od štátnej hranice.
   Odtiaľ pokračujeme k priepasti Pekná, ktorej ústie je zasypané. Šum dažďových kvapiek prerušuje iba šuchot našich pršiplášťov. Časť, ktorá nezlaňuje, ale robí iba doprovod, si robí značky, aby v pohode trafili naspäť na chatu. Po krátkom pochode prichádzame k Hrhovským lúkam (XII/42). Hmla nám sťažuje hľadanie našich kolegov z Prahy, no napriek vy-

trvalému dažďu pokračujeme ďalej.
   Zastavíme sa ešte pri lesáckej maringotke, kde sa posilníme ener- getickými bombami. Odtiaľ je už len na skok k priepasti Sopp 2. Palo a Ivan vystroja priepasť a idú hľadať salaš. Kým ostatní zlaňujú, Gabika, Zuzka a Janko s Clifom a s Astou sa vracajú späť ku chate, aby si zahrali hru " S láskou sa nežartuje " a pripravili večeru. Zatiaľ čo sa Ivan s Paľom vracajú so salaša, ostatní sú už dnu v priepasti a prvý raz lezúci Zelinka so Slávkou čakajú, aby za pomoci tých dvoch mohli obdivovať krásu priepasti.    Kým vonku stále prší útulné prostredie Veľkého dómu ich nadchýňa svojou krásou. Obdivujú vysoké stalagmity, netopierov a kostru srnca aj s parohmi. V malej miestnosti, do ktorej treba prejsť plazením sú krásne sintrové náteky. Pali, Ďuri a Bátovci fotografujú za asistencie Slávky a Zelinky. Neradi, ale predsa vyliezame

na povrch, kde ešte stále prší. Balíme veci a umývame si ruky vodou, ktorú nachytala Kuchynka do Ivanovho pršiplášťa. Cestou ku chate celí premočení ešte vyhľadáme priepasť Dvojitú a Dubovú.
     Po chvíli už vychutnávame blaho- dárne teplo piecky. Čaká nás vitamí- nová zmes bohatá na šošovicu, ryžu, uhorky, cesnak a iné. Nie je to veľmi chutné, ale je to zdravé ako nás presviedčajú hlavní tvorcovia tohto jedla Janko a Gabika. Najspokojnejšia je Asta, ktorej sa dostáva veľký prídel tohto jedla. My ostatní povečeriame ešte čaj s vínom a ideme spať. Podaktorí vitálnejší hrajú zo 2-3 hodinky karty. Nakoniec všetci po riešení závažného problému "čo je valček a čo koliesko" ideme spať. Náš spánok neruší ani Asta, ktorá už nezavýja, lebo je spokojná, že spí s nami dnu v chate. Clif spí samozrejme s Jankom.

     Ráno neprší, ale skoro všetci majú mokré veci akoby lialo. Janko ráno odchádza, no prv musel poolievať všetky dievky a rozlúčiť sa. Odprevádzajúci idú s ním až po krčmu v dedine, no to ešte netušia, že je zatvorená. My ostatní zatiaľ sušíme veci a čakáme na Ďuriho. Po jeho príchode sa vyráža k Dvojitej.
     Vonku znova prší a opozdilci nachádzajú Zelinku schúlenú v pršiplášti pri vstupe do priepasti. Keďže veľmi prší, chlapci, ktorí mali ísť hľadať Jeleniu priepasť, idú naspäť do chaty aj s Astou. Ďuri zlaňuje dole, Slávka so Zelinkou vyčkávajú pri ústí priepasti, dúfajúc, že dážď čoskoro prejde. Ich želanie bolo, také silné, že už prvý vychádzajúci nepocítil dážď. Pohľad zdola nahor je úchvatný. Tri obrovské diery - tri vstupy. Chlad a prítomnosť oxidu uhličitého nás núti ísť rýchle nahor. Paľo, Kuchynka a Zelinka idú hľadať Jeleniu priepasť, Ivan odstrojuje Dvojitú. Po troške čakania prichádza Paľo s dievčatami a oboznamuje nás so svojim plánom. Najprv do Bodnárovej, potom pozrieť štyridsiatku a nakoniec zlaniť Jeleniu priepasť. Pri Bodnárovej priepasti prežívame podobné vzrúšo ako pri Malej sovej. Už zvrchu vidíme vo vnútri sedieť sovu. Paľo, Ivan, Želwa a Ďuro čakajú s pripravenými fotoaparátmi, Dano, Kuchynka, Zelinka, Slávka sa snažia za pomoci lana vydúríť sovu z priepasti. Tá sa však

zasmeje hu hu hu a zletí nižšie do priepasti. Ani prvolezec Dano ju nemôže vyhnať. Sova vletí do úzkej dutinky dole. Kuchynka prichádza na pomoc Danovi. Cestou dole sa jej však dostanú vlasy do brzdy a ona zostáva bezradne visieť v šachte. Začína sa naša prvá ozajstná záchranná akcia. Paľo bleskurýchle odkladá foťák a zlaňuje za pomoci druhého lana s nožom v ruke na pomoc. Ostatní s napätím sledujú ako to dopadne. Po dlhšej dobe Paľo vyslobodzuje Kuchynku bez toho, aby jej musel zmeniť účes. Pomocou kladkostroja ju nadvihuje a tak jej uvolňuje vlasy z brzdy. My ostatní kašleme na sovu a rýchle zlaňujeme pučivkou dole. Poobdivujeme sintrové náteky, pozrieme sa dole na sovu a rýchle šplháme nahor. Pokračujeme pomedzi závrty vedení Paľom k štyridsiatke. Je to veľmi úzky otvor, ktorý sa dole rozširuje. Ďuri dal skoro dôvod zlaniť aj túto priepasť, pretože lano, ktoré niesol sa mu vyšmyklo z ruky a padlo tesne k otvoru.
     Vyhrešení Paľom pokračujeme k Jelenej priepasti. Stmieva sa, no my rýchle vystrojujeme priepasť. Paľo pchá plachtičku pod lano, zatiaľ čo Ďuri zlaňuje. Nasleduje Kuchynka, ktorá sa v strede náhle rozkričí:" Ja som blbá!". Asi 5 metrov nad dnom, hneď potom ako si pomyslela, že si musí dávať pozor na vlasy. Tie sa jej opäť zachytávajú v brzde. Našťastie stojí na

výčnelku, kde sa dokáže postaviť a sama sa oslobodiť. Potom to už dostáva rýchly spád - Dano, Želwa, Ivan. Dole je krásna výzdoba s peknými kvapľami a tiež krásne sin- trové náteky a plno hluchých komínov. Kuchynka s Danom štartujú rýchle hore, aby mohli požičať vercajg Ze- linke a Slávke. Nakoniec zlania aj tie dve s Paľom. Dole sa obdivuje a fotí. Šplháme hore už do riadnej tmy. Tam sa dozvedáme ako výhodne získala Kuchynka karabínu od Dana - vyhrala ju v stávke, keď správne určila smer k našej chate. Odstrojujeme priepasť a vyrážame pod jej vedením, samo- zrejme pod kontrolou Paľa, k chate.
   Cestou sa dobre orientujeme, pretože už z diaľky vidno oheň, pri ktorom sa ohrievajú naši chlapci. Odstrojujeme sa a ideme sa zohriať do kuchyne, kde nás už čakajú vytúžené dobroty. Gabika so Zuzkou totiž sľúbili, že navaria každému to, čo si zapraje z donesených surovín. Svoj sľub splnili na 100% a každého čakajú rôzne druhy dobrôt v takom množstve, ktoré ani nie sme schopní zjesť: špagety, luncheon so zemiakmi. Časť z nich odkladáme na ďalší deň, lebo je nám ľúto dať Aste také množstvo dobrôt. Na iných zvyškoch, a bolo ich veľa, si ale Asta pochutnala. Všetko to zapijeme Paľovou ohnivou vodou. Rozkladáme svoje veci na sušenie a poberáme sa unavení spať. Dievčence si samozrejme ešte zahrajú bodku.

     Zobúdzame sa do slnečného rána. A keďže je Veľkonočný pondelok, Ivan ako prvý nabehne s korbáčom v ruke, aby vyšibal dievčatá. Paľo a Ďuro si tiež pripravujú nejaké tie korbáče a ostatní chlapci idú s vedrami pre vodu. A keď mali dosť vody a korbáčov, mohla sa začať naozajstná olievačka a Ďuri ako vždy olieval s voňavkou, ktorej sa potreboval už konečne zbaviť.

      Chlapci odetí v pršiplášťoch s vodou a korbáčmi vyšibali a pooblievali devy. A tak oliate dievčatá vstávajú a dávajú šibačom po vajíčkach. Pripravili sme si pravé veľkonočné raňajky, ktoré doplnil Zuzkin a Ďurov puding s marhuľami.
     Po raňajkách začína balenie a upratovanie prerušované pojedaním pudingu. Maťo, Burčák a Fredy umývajú chatu, ostatní prenášajú matrace a stá-

le dojedajú puding, ktorý bol mimo- chodom výborný, len ho bolo veľa, tak ako všetkého jedla. Nakoniec puding dojedla Asta. Posledný pohľad na chatu a už odchádzame z planiny.
       Po príchode do dediny zisťujeme, že krčma je otvorená, a tak v nej hneď zakotvíme. Po občerstvení pivom, becherom a malinovkami sa lúčime a tešíme na ďalšie dobrodružstvá.